Colosseum - Restoration (2022)

Po smrti jedného z najlepších bubeníkov všetkých čias – Jona Hisemana, ktorý bol zároveň zakladateľom, kapelníkom, telom i dušou jazzrockovej legendy Colosseum, nebol na svete azda nikto, kto by predvídal nový album tejto skupiny. Napokon, Hiseman ju rozpustil už v roku 2015. V roku 2018 vydal vynikajúci album cover verzií skladieb zo svojej bohatej profesionálnej kariéry Heroes s triom JCM (Hiseman, Clempson, Clarke). Žiaľ, nádor na mozgu ho dostal 12.6.2018. Mal 73 rokov a svet stratil jedného z najvýznamnejších rockových bubeníkov.

Už v roku 2019 sa však dvojica Clempson a Clarke spojila so spevákom Chrisom Farloweom a obnovili značku Colosseum. Hrali s nimi traja nováčikovia, menovite Adrian Askew (klávesy), Kim Nishikawara (saxofóny) a Malcolm Mortimore (bicie). Askewa v roku 2021 vystriedal Nick Steed a kapela sa okrem príležitostného hrania naživo zatvorila do štúdia a výsledkom je desať nových skladieb na albume Restoration, ktorý vyšiel 15.4.2022.

Predstavte si moje prekvapenie, keď som koncom apríla minulého roka zašiel do obchodu a v novinkách sa slnil tento počin. Môj skepticizmus zmiešaný s nechuťou bol veľký. Bez Hisemana táto kapela nie je a nemôže byť Colosseum! Napriek tomu bola moja zvedavosť ešte väčšia a album som si kúpil. Viete, mám celú diskografiu kapely, je to jedna z tých niekoľkých, ktoré smelo nazývam srdcovkami. Keď má pokračovať, musím byť pri tom! Ak sa má historicky znemožniť, tak so mnou!

Od prvých tónov dravej skladby First In Line mi bolo jasné, že som medzi svojimi. Farlowe je môj spevácky idol, aj vo vysokom veku si uchováva svoju nezameniteľnú farbu hlasu. Noví inštrumentalisti sú nerušiví. Bubeník má najnevďačnejšiu rolu. A hoci je schopný, k virtuozite Hisemana zamladi sa ani nepriblížil. Avšak v reunionoch od 90. rokov by sa v pohode uplatnil. A prekvapenia pokračujú. Až metalová tvrdosť v Hesitation je pre kapelu nová, poloha. Znie monumentálne, hoci ku koncu zvoľní. Estrádne blues Need Somebody ma veľmi neberie, podobne ako slaďák Tonight. Vôbec sú pokojnejšie skladby skôr nudné ako podmanivé. Aj preto za najlepšie skladby albumu považujem tie hardrockové, či už A Cowboy’s Song, I'll Show You Mine alebo Story Of The Blues. Vítam aj občasné ambicióznejšie rytmické košatenie, aké počuť napríklad v temnej náladovke Innocence.

Keby som mal porovnať predposledný album Time On Our Side a Restoration, novinka je dravšia. Je to dobrá muzika, všetko znie tak, ako by malo, ale... Keby tento album nevyšiel, nič by sa nestalo. Keďže je už tu, tak si ho občas rád vypočujem. Azda sa časom moja rozpoltenosť scelí. Alebo aj nie...
reagovat

Jarda P @ 09.01.2023 17:48:18
Nevěděl jsem o tomto albu, hned se po něm poohlédnu, protože Colosseum patří mezi kapely, od kterých chci mít všechno. Naživo jsem je viděl dvakrát a s Barbarou Thomson a byl to zážitek.

hejkal @ 09.01.2023 18:23:05
Tiež mám Colosseum v kategórii - beriem všetko. Tento album odkazu legendy hanbu nerobí. Dobre sa mi počúva.

A je fakt, že je uplne mimo akejkoľvek publicity, sám som ho zazrel náhodou.