hejkal - @ 09.10.2025 | #

Ginger Baker je legenda. Ako bubeník pomohol vytvoriť a nastaviť štýl hrania pre rockovú muziku, ako kapelník dokázal prichádzať s natoľko progresívnymi hudobnými fúziami, že ho drvivá väčšina progrockových fanúšikov dodnes ani len nedokázala objaviť.

Druhý album skupiny Ginger Baker’s Air Force s jednoduchým názvom 2 nadviazal na debutový koncertný dvojalbum, ktorý si osobne radím k tomu najlepšiemu, čo vôbec v populárnej hudbe 20. storočia vzniklo. Kombinácia jazzu, rocku a afrických kmeňových rytmov a nástrojov ostáva dodnes osamotenou ukážkou toho, že world music môže byť aj vynikajúca. V súbore hrali niekoľkí velikáni, za všetkých spomeniem aspoň Stevea Winwwoda, Rica Grecha a Grahama Bonda.

Kým debut bol nahraný v januári 1970 a vyšiel na konci marca, druhý album sa nahrával v máji a v októbri, pričom na pulty sa dostal v decembri 1970. V zostave nastalo viacero zmien, odišiel Grech (hoci na albume sa ešte sem-tam vyskytol) i Steve Winwood. Prišli nové vokalistky, gitarista i basák. Výsledkom je sedem skladieb, ktoré majú ledva 35 minút. Teda, v Austrálii, na Novom Zélande a v Nemecku vyšiel album vo výrazne pozmenej podobe. Mal osem skladieb, z toho štyri boli úplne nové. Najzaujímavejšia bola verzia Sunshine Of Your Love, aspoň, čo si pamätám, otec mal na kazete nahranú nemeckú verziu albumu. Na CD sa mi podarilo získať britské vydanie, nuž budem hodnotiť verziu z CD od Big Pink Music z roka 2022. Mimochodom, je to prvé oficiálne vydanie tohto albumu na CD vôbec.

Album je nevyrovnaný. Sú tu krásne veci, ako napríklad úvodná Let Me Ride, ktorá štýl kapely definuje priam ukážkovo. Cover od Cream Sweet Wine je zaujímavý tým, že je vokálne rozkokošený a sedí mu to. Ani veselá Do U No Hu Yor Phrenz R? nie je zlá, ale nie je to práve muzika, ktorá by ma oslovovala. Zato We Free Kings je úžasná atmosférická pecka, v tejto polohe mám skupinu najradšej. Stará soulová balada I Don’t Want To Go On Without You ma nebaví, hoci ma ničím neuráža. Toady nie je iba variácia na bubenícke sólo, ako by sa mohlo zdať. Naopak, ide o temnejšiu náladovku, ktorá síce typické Bakerovo sólo obsahuje, každopádne však funguje aj ako skladba a to sa mi páči. 12 Gates Of The City nahral Graham Bond v tom istom roku aj na svoj vynikajúci sólový album Holy Magick v rámci celostranovej koláže, tu má väčší priestor a znie vynikajúco.

Album 2 vyzerá ako kompilát, pozliepané covery a vlastné skladby. Napriek tomu tá polhodina nejako drží pokope a vlastne ma baví. Prihodím jednu protekčnú hviezdu k trom istým, predsa len je Baker novátor, akých veľa nebolo. Navyše ma dokázal upútať africkým šamanstvom a to sa okrem neho nepodarilo nikomu. Ak si chcete vypočuť niečo netuctové, tento album je na to ako stvorený.

hejkal @ 09.10.2025 20:29:33 | #
Podľa mňa Baker ani nemusel tušiť, čo mu tam producenti stvárali s vydaniami. Tiež nerozumiem tomu chaosu. Súhlasím, že táto fúzia patrí k tým najzaujímavejším a v podstate ojedinelým. Asagai je tragédia a Osibisa len tieň Air Force.