PAIN OF SALVATION
Pain of Salvation je švédska skupina hrajúca progresívny metal. Do širšieho povedomia fanúšikov vstúpili asi v polovici 90. rokov, v skutočnosti sú jednou z najstarších prog metalových skupín.
ZAČIATKY
Skupinu, spolu s priateľmi, založil gitarista, spevák a skladateľ Daniel Gildenlöw v r.1984, keď mal iba 11 rokov. Nazvali sa Reality a v r. 1991 oficiálne zmenili názov na Pain of Salvation. Daniel vysvetľoval, že názov symbolizuje rovnováhu medzi vecami zásadného významu: dobro a zlo, svetlo a tma, život a smrť.
Skupina prešla viacerými personálnymi zmenami, väčšinou v čase Reality a na začiatku existencie Pain of Salvation, zhruba do vydania druhého albumu.
Od albumu One Hour by the Concrete Lake sa udiali iba dve dôležité zmeny: v r.2006 odišiel Danielov brat Kristoffer Gildenlöw, lebo žil v Holandsku a v r.2007 odišiel bubeník Johan Langell, lebo sa chcel venovať svojej rodine.
V r.1996 prizvali klávesáka Fredrika Hermanssona a začali hľadať spoločnosť, ktorá by im vydala nahrávky. Počas zbytku r.1996 rozposlali demá s nádejou, že podpíši zmluvu s hociakou dôležitou firmou.
ENTROPIA (1997)
Na začiatku r.1997 skupina začala nahrávať debutový album Entropia v profesionálnom štúdiu Roasting House vo Švédsku. V auguste t.r. debut vydali v Ázii so všeobecne pozitívnou odozvou.
Entropiu možno považovať za hudobne najrôznorodejší album, s vplyvom Gentle Giant, funky, soul – od jemných pasáží po energické. Album, na rozdiel od neskorších nahrávok, sa nesústredil na jednu tému či príbeh, ale na tri príbehy, ktoré sa tu rozvíjajú v tom istom čase.
V čase vydania Entropie zosilnel medzinárodný záujem o skupinu, no nie až tak podľa ich predstáv.
ONE HOUR BY THE CONCRETE LAKE (1999)
Výraznejší úspech prišiel až s druhým albumom One Hour by the Concrete Lake v r.1999,
pozitívne odozvy boli v špecializovaných časopisoch po celom svete. Album vzbudil pozornosť spoločnosti InsideOut, s ktorou potom podpísali zmluvu.
Napriek tomu, že vtedy bol album pokladaný za kvalitné dielo, Gildenlöw naň hľadel ako na najmenej hudobne dotiahnutý. Podľa neho, hoci ide o dôležitý progresívny metal, hudba One Hour by the Concrete Lake je homogénnejšia a nie je to taviaci kotol rôznych vplyvov ako iné albumy skupiny.
THE PERFECT ELEMENT, PART I (2001)
Po krátkej prestávke, v r.2001 vydali album The Perfect Element, Part I., ktorý obdržal ohromné ocenenie od médií a fanúšikov na celom svete. Hudobne, aj v textoch album ukázal najtemnejšiu stránku skupiny. Témy sú napríklad psychické a fyzické násilie počas detstva a dospievania, sexualita, drogy, láska, bolesť, zlosť, porážka, zúfalstvo, hanba a rôzne dôsledky a vzájomné vzaťy týchto faktorov pri formovaní osobnosti. Hudba, ktorá doprevádza menované témy, je ešte temnejšia ako na predošlom a albume a tvorí jedno z najťažšie chápaných diel progresívneho metalu.
Ešte v r.2000 skupina koncertovala po Európe, počas septembra a októbra s novoprogresívnou skupinou Arena.
REMEDY LANE (2002)
Vo februári 2001 prvýkrát vycestovali do USA a hrali ako “headliners” na festivale ProgPower USA. Na koci roka nahrávali v štúdiu štvrtý album Remedy Lane, ktorý vyšiel r.2002 a bol veľmi dobre prijatý fanúšikmi progresívneho rocku aj progresívneho metalu. Pokladali ho za dovtedy najlepší album Pain of salvation. Ešte v r.2002, počas turné s Remedy Lane ich požiadali Dream Theater, aby im robili predskokanov na ich európskom turné s albumom
Six Degrees of Inner Turbulence.
Remedy Lane je tiež koncepčný album, ale obsahovo je ľahší na pochopenie (oproti témam z predošlých albumov) a bližšie k poslucháčom, pojednáva napr. o stratenej láske, túžbe, pocitoch a ľudských vzťahoch. Ide čiastočne o autobiografiu, Lebo Daniel postavil príbeh na svojom aktuálnom vzťahu.
12:5 (2004)
Rok po Remedy Lane, v r.2003 skupina nahrala akustický koncert s vybranými hosťami
a vydala ho ako live album 12:5 (r.2004). Je považovaný za viac ako "Unplugged", všetky skladby boli buď v novej interpretácii alebo úplne nové a vznikli z niekoľkých častí origininálnych skladieb.
BE (2004)
Po skončení turné s Remedy Lane, väčšinu rokov 2003 a 2004 skupina pracovala na ich najambicióznejšom projekte: koncepčný album o prírode a existencii Boha a ľudstva a ako sa navzájom ovplyvňujú. Album vyšiel v r.2004 s názvom BE.
Pred nahrávaním v štúdiu, materiál, kotrý mal byť na albume, mnohokrát hrali v Eskilstuna v kostýmoch, s javiskovými kulisami obrazovými projekciami a s 9-členným orchestrom (The Orchestra of Eternity). Po týchto vystúpeniach hudbu naďalej dolaďovali a spresňovali, napokon vo februári r.2004 začali nahrávať. Vznikol album BE a vydali ho v septembri t.r.
Je to ich prvé dielo, ktoré rozdelilo fanúšikov. Niektorí cítili prílišnú náročnosť albumu a na hranici pochopenia, iní, fanúšikovia progresívneho metalu, zase boli sklamaní prílišným ponorením do progresívneho rocku. A ďalší, väčšinou noví fanúšikovia (so záujmom o prog rock) boli priťahovaní “revolučným zvukom “ a BE pokladali za najlepší album Pain of salvation.
Po hudobnej stránke je BE odlišný od ostatných albumov skupiny. Vo väčšine častí upustili od prvkov progresívneho metalu a vložili prepracované časti komplexného prog rocku, vrátane 9-členného orchestra.
Od r. 2004 skupina odštartovala “embargo” na kancerty v USA z dôvodu povinného snímania otlačkov prstov všetkých cudzincov.
V r. 2006 požiadali Danielovho brata Kristoffera Gildenlöwa, aby opustil skupinu, lebo žil v Holandsku a nezúčastňoval sa skúšok s ostatnou skupinou vo Švédsku.
SCARSHICK (2007)
V r. 2007 vydali šiesty album, Scarsick. Tu upustili od vzoru moderného soundu, ako vytvorili na albume BE (prvky progresívneho rocku, hard rocku a heavy metalu) a priklonili sa viac k novému metalu konca 90. rokov a začiatku nového desaťročia.
Album je viac orientovaný na jednotlivé skladby, čo predtým skupina nerobila, a obdržal zmiešané recenzie.
Podľa Daniela je Scarsick druhá časť trojdielneho konceptu "The Perfect Element". Druhá prezentácia konceptu je nazvaná “he” (on) a pokračuje v príbehu mužskej postavy, ktorá uvádza The perfect Element, Part I.
V nasledujúcich rokoch skupina koncertovala a v Amsterdame nahrali druhý live album s DVD, čo bolo dosť odvážne vzhľadom na zmiešané prijatie štúdiového Scarshick
Ešte počas turné v r.2007 oznámili, že dlhoročný bubeník Johan Langell chce opustiť skupinu, aby sa mohol sústredene venovať rodine. Avšak zostal v skupine do konca turné a kým sa všetky jeho party nenaučil nový bubeník, Francúz Leo Margarit.
V r. 2008 sa udiala ešte jedna presonálna zmena. Basgitarista Simon Andersson, ktorý nahradil Kristoffera, odišiel a skupina počas turné využívala služby basgitaristu Pera Schelandera.
Rok 2009 bol dosť zlý pre Pain of Salvation. Zrušili im dva hlavné projekty z dôvodu bankrotu SPV, vlastníka značky InsideOut (nahrávacia spoločnosť skupiny). Súčasne bolo zrušené turné Progressive Nation 2009 (spolu s Dream Theater a Beardfish) z úplného nedostatku financií. Toto turné malo byť pre skupinu prvé v USA od r. 2004. Ďalší dôsledok bankrotu SPV bol odklad vydania albumu Road Salt. Daniel Gildenlöw vyhlásil, že tým pádom má viac času pracovať na albume a rozšíriť ho. Skupina sa snažila danú situáciu využiť pozitívne pre seba. A tak sa po prvýkrát ocitli v Austrálii ako predskokani na turné Dream Theater.
A ďalej, r. 2009 vydali EP Linoleum, akýsi predvoj k Road Salt. Napokon sa s titulnou skladbou albumu Rad Salt kvalifikovali na Melodiefestivalen 2010, čo je švédska časť Eurovision Music Contest. A to im umožnilo osloviť najväčšiu časť švédskej verejnosti v ich kariére. V súťaži ďalej nepostúpili.
ROAD SALT I (2010)
V máji r.2010 vydali prvú časť albumu, Road Salt I: Ivory. Album navrátil späť rockovú tvár Pain Of Salvation, videnú na albume BE. Je tu ešte väčší vplyv 70. rokov ako na BE a skupina urobila všetko, aby album znel akoby bol nahratý pred 40. rokmi. Zašli až tak ďaleko, že upravili sound nahrávok, aby zneli menej čisto.
Druhú časť albumu, Road Salt II: Ebony, plánujú vydať v septembri 2011.
Zdroje:
www.progarchives.com/artist.asp?id=284
www.painofsalvation.com/past.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Pain_of_Salvation
PaloM, 6/2011 ... (celý článek)
