Bang
V ďalšom diely môjho nepravidelného progboarďáckeho seriálu o amerických priamočiarych amerických hard rockových skupinách sa budem venovať výbušne poňatej kapelke Bang. Pochádza z Floridy, konkrétne z Filadelfie, a jej história sa začala písať krátko po Woodstocku, v auguste 1969. Založili ju dvaja šestnásťroční tínedžeri, gitarista Frankie Glicken a basák Frank Ferrara. Cez inzerát získali bubeníka Tonyho Diorioa a zostava bola kompletná. Doba Beatles pomaly končila, nuž trojica svoje smerovanie obrátila ku kapelám typu Grand Funk Railroad alebo Black Sabbath. Skupina sa pomenovala Magic Band a na chvíľku skúšala obohatiť svoj výraz o speváka, z ktorého história zachovala iba iniciály C.J. a tiež niekoľko klávesákov. Kapela menila miesto pôsobnosti a osemnásť mesiacov intenzívne koncertovala a chystala si materiál na debut. Skladanie sa obmedzovalo na to, aby to bolo hlučné, čo bolo sympatické. Problém nastal, keď si chalani uvedomili, že existuje aj iný Magic Band, a síce Captaina Beefhearta. Zmena názvu bola na spadnutie a keď si Tony Diorio čítal Rolling Stone a naďabil na článok English Groups Bang in USA, bolo vymaľované. Bang bolo slovo krátke, úderné, silné, jednoducho ideálne na pomenovanie hard rockovej kapely. Muzikanti sa presídlili do Miami a keď sa dozvedeli, že v Orlande bude hrať Rod Stewart, zišlo im na um, že by mu predsa mohli predskakovať. Vpálili na miesto koncertu a začali hľadať usporiadateľov, nech i zaradia do programu. A vyšlo to. Odvtedy sprevádzali The Faces, Deep Purple, Steppenwolf, Alice Cooper, Humble Pie a dokonca Black Sabbath. To už mali v pódiovej šou prítomné aj ohňostroje, aby dostáli svojmu názvu. V roku 1971 sa dostali aj do štúdia, aby nahrali svoj koncepčný debut – Death of a country. S dielom v rukách následne podpísali kontrakt s Capitol Records na štyri albumy. Avšak spoločnosť odmietla debutovú nahrávku (bola vydaná až v roku 2004) a pod dohľadom producenta Michaela Sundaya (v tom čase producenta Blue Cheer) vzikol ešte v roku 1971 eponymný debut Bang. Na pulty sa dostal vo februári 1972 a dokonca ho sprevádzal celkom úspešný singel Questions. Zároveň to bol jediný album skupny, ktorému sa dostalo aj britského vydania. Na ďalšiu nahrávku angažovala spoločnosť Capitol producenta Jeffreyho Cheena a chalanov čakalo nepríjemné prekvapenie, pretože keď prišli do štúdia, za bicími sedel Bruce Gary. To rozhodilo vzťahy v skupine natoľko, že bubeník Toony Diorio najprv oznámil, že on sa teda zlepší a na ďalšom albume už bude búchať on, ale napokon ho to tak otrávilo, že skupinu definitívne opustil. Výsledkom bo album Mother/Bow to the king, ktorý sa stal najlepším dielom skupiny, i keď nedosiahol úspechu debutu. V roku 1973 spoločnosť presvedčila skupinu, že je potrebné vydať album krátkych úderných pesničiek vhodných do rádií, a tak vznikol album Music. To už znechutilo nielen fanúšikov, ale aj členov kapely, nuž sa na to po vydaní dvoch nealbumových singlov vykašľali. Nechceli sa stať ďalšou popovou skupinou. Ale Capitol im vybavil zákaz vystupovania a ďalej sa ísť nedalo.
Pôvodná trojica sa prekvapujúco dala dokopy niekedy v roku 1996 a v roku 1999 vydala album Return to zero, ktorý nasledoval v roku 2004 zatiaľ posledný štúdiový počin The maze. Došlo aj na vydanie Death of a country a možno o kapele ešte budeme počuť.
hejkal 03/2012
... (celý článek)
