Michal Pavlíček /14.2.1956/, absolvent pražskej FAMU, taktiež ĽŠU, odbor klasická gitara. Člen skupín Expanze, Expanze II, Bohemia, spoluzakladateľ Pražského Výběru. Protagonista a zakladateľ skupiny Stromboli. Vyhľadávaný štúdiový hráč. Výbušný i meditatívny človek a virtuóz.
Vďaka o tri roky staršiemu bratovi, prežil Michal koncom 60. rokov bigbítovú eufóriu. Chalani spolu často chodili na rodinnú chatu v Kersku pri Prahe, kde bratovi kamaráti skúšali bigbít /Mimochodom priamo v krčme Hájenka, známej z úvah a spomienok Bohumila Hrabala/. Trinásťročný adept gitary ich chodil počúvať a učil sa prvé akordy. Michalova teta, riaditeľka ĽŠU mu však vysvetlila, že keď gitara, tak noty a ĽŠU! Klasika mu veľmi nevyhovovala, z ĽŠU odišiel a radšej doma podľa platní drel rock. O rok sa však do ĽŠU vrátil. "Asi sa vo mne ozvala vážna hudba", komentuje dnes s úsmevom. Výsledok bol ohromujúci, Michal za dva roky zvládol výuku rozvrhnutú do päťročného cyklu. Obľúbil si napríklad skladby Villa Lobosa. Lenže keď dospel k náročnému repertoáru, prišla chvíľa rozhodnutia. Profesor Horáček /príležitostný spolupracovnk vtedajšieho Černochovho Juventusu/ naňho naliehal, že v tejto fáze, by musel cvičiť aj päť hodín denne, aby si udržal repertoár. Postavil ho pred voľbu - klasika, alebo bigbít. Bez váhania si vybral to druhé.
Na gymnáziu hral najprv v amatérskej skupine Penguin, potom sa dostal do lepšej a hlavne dôležitejšej skupiny Expanze, v ktorej hral na gitare aj Jiří Jelínek /bolo to dva roky pred jeho smrťou/. Práve on, človek, ktorý venoval gitare väčšinu času a na hru sa vedel maximálne sústrediť, sa stal pre Pavlíčka veľkým vzorom. Po čase sa však Expanze rozpadá a Pavlíček, čerstvý vysokoškolák, dostáva svoj prvý profesionálny angažmán od významnej kapely českého rocku - Bohemie. Do roka a do dňa je však Bohemie v troskách. Písal sa rok 1977 a Michal spoznáva Jiřího Hrubeša, s ktorým zakladá čiste z potreby amatérskeho hrania kapelu Expanze II. V tomto období už Michal tri roky takmer vôbec nepočúval bigbít. Lákalo ho virtuóznejšie hranie. Také, aké so sebou priniesol jazzrock.
Zlom nastal v roku 1979, keď sa dostal na anglický festival v Readingu. Znovu v ňom zvíťazil priamočiary bigbít. Po príchode domov svoje dojmy opisoval Michaelovi Kocábovi, ktorý mal podobné pocity, aj keď dovtedy hrával s Pražským výběrom jazz. Úvahy o spoločnej kapele začínali naberať reálne kontúry.
*******
Michael Kocáb /28.7.1954/, absolvent pražského konzervatória /odbor hra na organe/, neskôr AMU, skladateľ a hráč na klávesových nástrojoch, aranžér, spoluzakladateľ jednej z najvýznamnejších skupín v histórii českej rockovej scény. S Výběrom nakrútil osem albumov, interpret skladieb dvojice Hapka - Horáček /LP V penziónu svět, 1989/, autor filmovej i divadelnej hudby /Odysseus/. Držiteľ Bielej vrany ´88, nevšedný talent a pracant.
S hudbou sa v detstve príliš neponáhľal, aj keď talent už dlho nosil v sebe. Ako chlapec začal hrať na klavíri a zúril, keď mu to nešlo. Hrýzol od zlosti stojan na noty, v záchvate bezmocnosti, keď ho prsty nechceli počúvať. Neskôr sa celá rodina presťahovala do Mladej Boleslavi. Nová učiteľka hudby vedela ako naňho. Vyhecovala ho k poriadnej drine slovami, že ako klavirista nikdy nebude nejako mimoriadny.
Ako konzervatorista sa aktívne zapojil do pražského jazzového diania. Začínal ako hráč na bonga v Jazzete. Neskôr buduje vlastnú kapelu s názvom Nouzové přistání. V zostave Kocáb (klávesy), Niederle (gitara), Soukup (basa), Žižka (bicie) vystupujú na VI. a VII. pražských jazzových dňoch. V roku 1977 vydávajú už ako Pražský výběr Michaela Kocába EP "Vyznání/Ondřej", po ktorom nasleduje v roku 1978 debutový album "Žízeň". Neskôr sa ku skupine pridáva gitarista Zdeněk Fišer.
V roku 1979 nastáva osudové stretnutie s kamarátom Michalom Pavlíčkom, ktorý sa plný dojmov práve vrátil z anglického festivalu Reading, gitaristom Jiřím Jelínkom /krátko na to zomiera/ a bubeníkom z Michalovej Expanze II - Jiřím Hrubešom.
*******
Nová zostava Pražského výběru Michael Kocáb - klávesy, spev, Michal Pavlíček - gitara, Ondřej Soukup (z pôvodnej zostavy)- basgitara, Jiří Hrubeš - bicie, Jiří Tomek - vokály, absolvovala svoj prvý koncert na Dobříši. Neskôr sa kapela predstavila v Parnase a pražskej Redute. Súbežne s Pražským výběrom hrávajú Pavlíček s Hrubešom v skupine Horký dech Jany Koubkovej, ktorá produkuje jazz fusion.
Soukup prináša v chartistickom období do kapely imidž, ktorý v tých časoch absolútne nemá obdobu. Koncerty skupiny sú pastvou nie len pre uši, ale hlavne pre oči. Kapela sa stáva známa vďaka svojej excentrickej pódiovej šou v rôznych kostýmoch, s pomaľovanými tvárami... Napriek tomu tento imidž s ich produkciou veľmi nesedel. Zmena nastala potom, čo Pavlíček získal nahrávky Stranglers, Talking Heads a Pere Ubu. Tvorbu skupiny výrazne ovplyvnil nástup tzv. novej vlny. V roku 1981 má Pražský výběr na svete svoje prvé superhity "Hrabě X" a "Pražákúm těm je hej" na texty F. R. Čecha. Skupina pri tvorbe textov skúšala spolupracovať i s Jiřím Suchým, no z desiatich nakoniec zrealizovala asi tri - štyri. Jeden z najlepších textov "Proč jen já" pochádza z pera Petra "Šikága" Novotného.
Kapela sa stáva v tom období jednoznačnou špičkou. Postupne si hľadá vlastnú, hudobnú, ale i imidžovú tvár. Koncom roku 1981 Soukup opúšťa Výběr a prijíma finančne lukratívnu ponuku do orchestra Ladislava Štaidla. Podľa jeho slov sú jediným dôvodom rozhodnutia naozaj iba peniaze.
Na jednom z koncertov skupiny Zikkurat objavuje Kocáb s Tomkom Viléma Čoka /Zikkurat - pôvodne jazzová skupina v zložení Čok-Havrda-Křivka, ktorá však neskôr uletela na punku - stali sa takisto známi svojimi strhujúcimi pódiovými šou/. Neprehliadnuteľný bavič a šoumen /mnohí dodnes spomínajú, ako sa na jednom koncerte Zikkuratu v Čimelicích poprepichoval spínacím špendlíkmi a do ruky si zabodol klinec/ však najprv Kocábove ponuky na účinkovanie vo Výběre odmietal. Zhodou okolností sa však Zikkurat o krátky čas začal rozpadať a tak Vilém povolil. Jeho hudobný vplyv nebol zozačiatku veľmi silný. Zapadal v prvom rade svojim imidžom. Jeho typický hýkavý vokál a punkové videnie sveta však bolo to, čo kapela potrebovala. Do kapely so sebou priniesol aj svoju životnú skladbu "Na Václavským Václaváku". V spoločnosti skúsených muzikantov sa hudobne zdokonaľoval.
Skupina je vo vynikajúcej forme. Kocáb a Pavlíček sa stávajú vychytenými autormi skladieb aj pre iných interpretov /napr. Kocábov hit "Karel nese čaj napísaný pre Jiřího Korna /. Ich koncerty sú permanentne vypredané. Kocáb a spol. začínajú mať pocit, že v Česku dosiahli vrchol, preto sa pokúšajú uspieť v zahraničí. Vystúpenia s maďarskou kapelou Pandora´s Box však nedopadnú práve najlepšie. Maďarské publikum odmení skupinu kameňmi lietajúcimi na pódium. Ani táto skúsenosť však Výběr neodrádza od ďalšieho maďarského, tento raz úspešnejšieho turné. V roku 1983 sa dokonca rysovali spoločné koncerty s legendárnou Omegou.
Na jar 1982 vychádza singel "Komu se nelení, tomu se ženění/Haťa Paťa" a "Olda je přítel můj". Pražský výběr začína nakrúcať materiál na nový album "Straka v hrsti". Vtedy sa už však ich názov vyskytuje na zozname šéfa odboru kultúry Národného výboru mesta Prahy Trojana, medzi interpretmi a skupinami, ktorých koncerty sa neodporúča organizovať. V marci 1983 vychádza v dvanástom čísle kultúrno-politického týždenníka Tribuna článok "Nová vlna se starým obsahem" autora Jana Krýzla. Ten v ňom primitívnymi ideologickými metódami, faktickými chybami a poloargumentami doslova zrušil celú novú vlnu a na dlhší čas prakticky aj rockovú hudbu vôbec. Bolo to horšie, než rana pod pás.
Koncert v Kaplici už prebehol za asistencie príslušníkov Verejnej bezpečnosti so psami, ktorá zabávajúcich sa fanúšikov odvážala v ´antonoch´. Represívne opatrenia straníckych orgánov však mali presne opačný účinok, než sa pôvodne plánovalo. Popularita skupiny narástla do ešte väčších rozmerov. Na čierne koncerty zvážali fanúšikov špeciálne objednané autobusy a vlaky. Poslednou kvapkou do plného pohára ´tolerancie´ boľševikov bolo vystúpenie v Hradci Králové. Prebehlo za účastí Štátnej bezpečnosti, ktorá do všetkých izieb, kde boli ubytovaní členovia skupiny, namontovala odpočúvacie zariadenia. Ešte v ten večer ŠtB všetkých zobrala na výsluch do Prahy. Eštebáci si ako zámienku zobrali aj plagáty na koncert načierno vytlačené v Nemecku. Ďalšia aféra prepukla okolo filmu Straka v hrsti, v ktorom Výběr vystupoval, pričom na nakrúcaní sa zúčastnilo mnoho disidentov. Film bol zakázaný a Pražský výběr napriek úcte k interpretačným a hudobným skúsenostiam členov skupiny tiež.
Trojročný zákaz koncertnej činnosti kapelu takmer rozložil. Pavlíček, dovtedy zamestnaný ako kurič, si na to, aby uživil rodinu musí opäť privyrábať komponovaním pre iných. Neskôr zakladá skupinu Stromboli. Čok sa živí hraním s barovou kapelou vo vinárni Bystrica a popri tom hráva s amatérskym Mopedom. Kocáb sa akoby uzavrel do seba, s ostatnými ani nechodí na pivo a radšej sa venuje skladaniu nových skladieb. Jiří Hrubeš z toho celého prepadol depresiam, ktoré vyvrcholili jeho emigráciou do Amsterdamu.
Na prelome rokov 1985-86 sa situácia účinkom Gorbačovovej perestrojky začína trochu uvoľňovať. Výběru je zo strany Pražského kultúrneho strediska naznačené, že by sa mohol opäť objaviť na pódiách. Na pulty sa dostáva osemskladbový album s hudbou Kocába, Pavlíčka a Čoka k filmu "Hledám dům holubí". Obnovenie koncertnej činnosti však nebol možný bez bubeníka. Jedného dňa zazvonil pri Kocábových dverách pán Kryšpín, aby mu priviedol predstaviť svojho 17-ročného syna Klaudiusa, údajne veľmi šikovného bubeníka, ktorý hrá s kapelou repertoár Pražského výběru. Dokonca sa ponúkol, že by Pražský výběr mohol skúšať v ich domčeku.
Mladý Klaudius sa učil veľmi rýchlo. Po 3-ročnej stagnácii bola kapela doslova nadržaná na koncertovanie. Aj napriek spomínanej uvoľňujúcej sa atmosfére, koncertná činnosť skupiny bola predsa len podmienená niektorými nutnými ústupkami. Tým prvým bola zmena názvu, druhým, aby agentúra mala pod kontrolou ich texty. Výsledkom tejto ústnej dohody je vypustenie slova "Pražský" a čo sa týka textov, nejaká cenzúra už ani nebola potrebná. Skupina dospela, jej prejav už nie je až taký rebelantský, ako v minulosti. Prakticky celý rok 1987 strávia koncertovaním. Začiatkom roku 1988 sa začína s prípravami nového albumu pre Supraphon. Napriek počiatočným bitkám s textovou komisiou sa všetko nakoniec zaobišlo bez väčších kompromisov. Výběr sa opäť dostáva aj do televízie. Materiál na albume "Výběr" je naozaj pestrý. Tu trochu blues, tam zasa ľudové motívy, pritvrdené rockové pasáže... Zdalo sa, že všetko je v najlepšom poriadku, avšak iba naoko. Tri roky pauzovania sa na kapele podpísali viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj napriek silnému priateľskému putu sa medzi Kocábom a Pavlíčkom začalo miestami poriadne iskriť. Kocáb (medzitým nahral sólový album Povídali, že mu hráli) totiž disponoval s Výběrom ako so svojou osobnou záležitosťou. Pavlíček zas nechcel opustiť Stromboli. Žabomyšie vojny medzi oboma nemajú na zvyšok skupiny najlepší vplyv. Čok po jednom z koncertov rozbíja v šatni rukou sklo. Vážne zranenie mu na rok znemožňuje aktívne sa venovať muzike (dodnes si vraj následkom toho necíti vankúšiky na prstoch). Klaudius Kryšpín sa rovnako ako jeho predchodca rozhodol pre emigráciu. Je jasné, že s Výběrom je koniec, aspoň teda dočasne. Vilém zakladá s Otom Balážom, Petrom Roškaňukom a Frantom Hönnigom Novou Růži. Výběr ešte stihne s hosťujúcim bubeníkom vystúpiť na Děčínskej kotve, no po Kocábovom škandalóznom prejave ´Každý štát ma takú vládu, akú si zaslúži´ si vykoleduje ďalší zákaz. Vtedajší režim ho už našťastie nestihol zrealizovať. Posledný koncert kapela odohrala v Brne 16. novembra 1989. Po revolúcii je jedinou útechou pre fanúšikov spomienkový film Karla Smyczeka "Pražákům těm je hej".
V roku 1990 vychádza spoločný (popri iných individuálnych projektoch) improvizačný album oboch Michalov "Black Light", následne na to Pavlíčkova sólovka "Minotaurus". V médiach ´padajú´ neurčité správy o možnom znovuoživení Výběru. "My to vlastne nikdy nerozpustili... Máme vždycky pauzy," komentoval to vtedy Pavlíček. Kocáb sa začal angažovať v politike a zobral si na starosť odsun sovietskych vojakov z Česko-Slovenska. Na spoločnom stretnutí navrhuje Pavlíček Kocábovi, aby zariadil druhý comeback skupiny. Kocáb súhlasil a tak sa začal dávať dohromady nový repertoár. Keď návrat, tak vo veľkom štýle. Výběr skúša s dvoma bubeníkmi, perkusionistom, druhými klávesami a dychovou sekciou. 24. júna 1991 Výběr finišuje turné na koncerte pri príležitosti odchodu posledného sovietského vojaka z našeho územia v pražskej Športovej hale. Na vystúpení je prítomná celá politická špička, vrátane prezidenta Havla. Okrem starých známych hitov odznejú aj novinky "Čičolína" a "Reminiscence". Vrcholom večera je improvizácia v rytme reggae a tónine A dur s Frankom Zappom. Hala je vo vytržení. Záznam z akcie vysiela televízia, neskôr pod hlavičkou Zapletalovej Art Production K sa objaví na albume "Adieu CA". Napriek tomu, situácia v skupine nie je najpriaznivejšia. Čokovi koncertovanie s takýmto rockovým big bandom nevyhovuje, Pavlíček zasa nie je spokoný s tým, že kapela nenahrala štúdiový album s novými skladbami. Sklamaný Pavlíček vytvoril s Kamilom Střihavkom a Otom Balážom /ten medzitým odišiel z Novej Růže/ skupinu BSP. Neskôr založil Big Heads. Vilém Čok sa vydal na sólovú dráhu a Kocáb sa po odchode z politiky dal na podnikanie. Páni sa rozchádzajú s tým, že ak by mal niekedy v budúcnosti byť ešte nejaký comeback, tak jedine v pôvodnej zostave s Klaudiom za bicími...
V roku 1995 sa na trhu objavilo 2CD, ktoré obsahuje celú doterajšiu tvorbu skupiny "Pražský výběr - Komplet".
O rok na to sa nakoniec udeje niečo, v čo už mnohí nedúfali. Klaudius sa vracia zo zahraničia a Pražský výběr pripravuje svoj tretí veľký comeback. V reedícii vychádza kompletná diskografia skupiny. Zoskupenie následne na to absolvuje Česko-Slovenské turné, ktoré opäť vrcholí koncertom v Športovej hale v Prahe.
O tom, že tentokrát to kapela myslí s návratom naozaj vážne, svedčia aj správy o prípravách nového albumu. Ten vychádza v roku 1997 pod názvom "Běr". Kapela prekvapila využitím progresívnych hudobných prvkov, avšak pri zachovaní si vlastnej tváre. Niektoré basové party nahráva namiesto Viléma Marta Minárik /ex-Lucie/. Pilotný singel "Melem, nemelem, všechno semelem" sa dlho držal v takmer všetkých rozhlasových hitparádach.
V roku 1998 sa na pultoch objavuje skutočná lahôdka pre fanúšikov, "Habaděj", ktorá obsahuje raritné nahrávky z raného jazzového obdobia skupiny, zachytené na albume "Žizeň", ako aj prvé oficiálne vydané EP "Vyznání/Ondřej". Kompakt dopĺňajú záznamy štúdiovej spolupráce z prvej polovice 80. rokov so speváčkou Janou Koubkovou, bubeníkom Josefom Vejvodom a basgitaristom Jiřím Veselým. Na druhej časti albumu sú zaznamenané okrem hudby k filmu Holubí dům aj nahrávky s Bárou Basikovou /Orient Express/, či dve kompozície z Kocábovho a Pavlíčkovho ´čierneho svetla´.
Ešte v tom istom roku vydávajú dvojalbum "Tango Ropotámo", ktorý je zároveň zatiaľ ich posledným. Prvé cédečko obsahuje kompletný hudobný archív 52 skladieb, cez 200 fotografií a archívnych dokumentov, videoklipy, hudobný mix a videostrižňu. Na druhom sú pre zmenu remixy starších i novších skladieb skupiny.
Diskografia:
1982 - singel "Komu se nelení, tomu se ženění/Olda je přítel můj"
1988 - Straka v hrsti /album pôvodne nakrútený v roku 1982/
1988 - Výběr
1992 - Adieu CA
1997 - Běr
1998 - Habaděj
1998 - 2CD Tango Ropotámo
Zloženie v r.2000:
Michael Kocáb - klávesy, spev
Michal Pavlíček - gitara, spev
Vilém Čok - basgitara, spev
Klaudius Kryšpín - bicie
Igor PETRUŠKA, 12.07.2000
Zo stránky http://music.box.sk/news.php3?id=981 prevzal PaloM, 3.12.08 ... (celý článek)
