Chvíľková blues-funky rocková skupina Stretch z Veľkej Británie sa do dejín zapísala hlavne kauzou falošných Fleetwood Mac. Ale poporiadku.
Na počiatku bol istý londýnsky tlačiar David Terry, ktorý rád spieval a túžil po kariére umelca. Preto si vybral umelecké meno Elmer Gantry (z rovnomennej knihy Sinclaira Lewisa) a už počiatkom 60. rokov sa ako 17-ročný fracek zapojil do lokálneho hudobného života. V roku 1962 hral s The Impacts, ktorú neskôr charakterizoval ako svadobnú kapelu, čo sa preorientovala na rhythm and blues. Postupom času sa skupine podarilo predskakovať zoskupeniu The Tridents v zostave s Jeffom Beckom. Všetko sa zmenilo, keď si Elmera na pódium zavolal sám Long John Baldry, aby si spolu zanôtili. Kapela nevydala ani len singel, ale jednaj jej skladba sa dostala do filmu, v ktorom hrali John Hart a Wendy Richards. Gantry začal spievať s kadekým a napokon opustil The Impacts a s gitaristom Simonom Lawrenceom osemnásť mesiacov fungovali ako folkové duo. V roku 1964 sa elektrifikoval so skupinou The Five Proud Walker, kde hrali aj Jimmy Horrocks (klávesy), Colin Foster (gitara) a tiež rytmika v zložení John Ford (basa) a Richard Hudson (bicie), ktorá neskôr pôsobila v slávnej skupine The Strawbs. Soulový repertoár dostal vážnu trhlinu potom, čo skupina hrala spolu s akousi šialenou kapelou Pink Floyd a to malo za následok, že na scénu vstúpila psychedélia a skupina začala uvažovať nad zmenou mena.
Bez názvu absolvovala aj nejaký ten koncert a napokon sa zrodila formácia Elmer Gantry's Velvet Opera. Začala byť známa svojimi energickými a divokými vystúpeniami a v roku 1967 jej vyšiel aj eponymný debut. Keďže skupina na pódiu väčšinou predvádzala jedno improvizačné číslo plné sól, Gantry sa rozhodol, že napíše singel Flames, ktorý nadobudol kultový status a hrávali ho aj Plant s Pageom. Kapela však nebola priveľmi súdržná, a tak Gantry založil svoj band, v ktorom hrali aj Paul Martinez (basa), Bob Taylor (gitara) a Johnny Sutton (bicie). Zmienená trojica hrala v skupine zvanej Downliners Sect, ktorej basáka zrazu zbalila polícia a strčila ho do basy, nuž sa Martinez preorientoval zo šiestich na štyri struny a keďže týždeň pred tým predskakovala Velvet Opera, kde sa Gantry pohádal so zvyškom osadenstva, Martinez využil situáciu a ponúkol sa mu aj so zvyškom Downlinersov ako sprievodný band. Ten sa však zakrátko rozpadol, Gantry prijal rolu v muzikáli Hair a počiatkom roka 1972 sa pridal k džezovému klarinetistovi Sammymu Rimmingtonovi a jeho skupine Armada. V nej hral aj istý gitarista Graham Gregory, ktorý sa prezýval Kirby. Aj keď sa kapela čoskoro rozpadla a on sa pridal k Curved Air, pre históriu skupiny Stretch išlo o zásadný okamih. Jednak sa Kirby stretol s manažérom Cliffordom Adamsom (známym aj ako Clifford Davis) a druhak mu práve on dohodil nahratie spoločného singlu s Gantrym, ktorý vyšiel v roku 1973, volal sa So many faces a protagonisti sa nazvali Legs. Obaja bývali spolu v jednom byte a nahrávali tam demá o dušu, Kirby sa chcel stať popovou „Stár“, nuž po opustení Curved Air dobiedzal do Adamsa, nech to zariadi. A ten sa mu postaral o jednu z najnegatívnejších reklám v dejinách hudobného šoubiznisu.
Clifford bol okrem iného aj manažér Fleetwood Mac. V decembri 1973 sa známa skupina upísala na americké turné, ale Fleetwoodovi nevyšlo manželstvo a odmietol vyraziť čo i len do krčmy, nieto ešte do USA. A tak sa zrodil plán s "New Fleetwood Mac". Kirby i Gantry žili v tom, že sa k nim na bicie pripojí Mick Fleetwood, ale potom sa údajne nedostal včas na miesto vystúpení, nuž Adams najal "dočasnú" náhradu, austrálskeho bubeníka Craiga Collingeho, vraj len na tri vystúpenia. Zostavu doplnil David Wilkinson (klávesy) a starý známy Martinez. Kapela hrala skvelo, ale v Denveri sa ich usporiadateľ spýtal, kde je sakra Fleetwood a ako to, že na basu nehrá John McVie a poprask bol na svete. Mick Fleetwood poprel, že by s tým mal niečo spoločné a nastal právny guláš obvinení a hrozieb. Gantry sa neskôr vyznal, že manažment ich nútil hrať ďalej a dušoval sa, že Fleetwood príde čo nevidieť. Ten namiesto toho zdúchol bez slova do Afriky a ponechal skupinu svojmu osudu. Keď na to hudobníci prišli, chceli skončiť, ale manažment ich nútil pokračovať. Výsledok? Viac ako rok sa namočení hudobníci stali v brandži nežiaducimi a všetkým na smiech. Kirby i Gantry tvrdia, že dostali ponuku hrať vo Fleetwood Mac a nikdy nemalo ísť o jej "falošnú" verziu. Frustrovaní napokon zdvihli hlavy a založili Stretch.
Skupinu Stretch vytvorili v roku 1974, okrem ústrednej dvojice v nej hrali aj basák Martinez, bubeník Jim Russell (z Curved Air) a japonský gitarista Hiroshi Kato. Kapela nahrala skladbu Why did you do it?, ktorá bola adresovaná Fleetwoodovi a stal sa z nej hit. Je zaujímavé, že aj naďalej kapelu manažoval Adams, ktorý umožnil kapele nahrať debutový album Elastique v jeho vlastnom štúdiu. Podľa jeho slov to bola vďaka, že pomohli jemu a Fleetwoodovi z delikátnej situácie. Album vyšiel v roku 1975 na značke Anchor Records a singel Why did you do it? sa koncom roka dostal na šestnástu priečku britskej hitparády. Skupina nikdy netrpela práve stabilitou v zostave. Počas nahrávania albumu sa prudko menila, na albume sa podieľal akýsi gitarista Reshi, Kato zmizol ešte predtým, Martinez nahral tri skladby a zrazu ho vyšupli. Ako neskôr konštatoval, na kapelu sa zašiel pozrieť do Odeon Hammersmith, kde robila predskupinu Ritchiemu Blackmoreovi a jeho Rainbow, pričom údajne Stretch znela lepšie ako hlavní protagonisti (však ich Ritchie rýchlo vyhádzal). Iniciátorom vyhadzovov bol Kirby. Keďže basa je pre rockovú hudbu (až na výnimky) potrebná, zvyšok skladieb nahral Steve Emery z kapely Armada. Je zaujímavé, že nahratý materiál znie dosť rôznorodo. Kato a Russell chceli po úspechu Why did you do it? hrať iba funky, nuž sa postupne porúčali. Russella nahradil bubeník Jeff Rich. Keďže kapela neustále koncertovala, skladby na album You can’t beat your brain for entertainment vznikali na šnúre. Názov odporučil istý Richard O’Brain, ktorý bol Gantryho kamarát a písal scenáre k Rocky Horror Show. Z neskoršieho pohľadu možno konštatovať, že ide o najlepší album skupiny, plný surového blues rocku. Kapela síce dosiahla uznanie od publika, ale komerčne sa jej nedarilo, čo Gantry niesol dosť zle. Vzťahy sa naštrbili a keby nebolo zmluvných podmienok, asi by sa rozpadla. Namiesto toho vznikol album Lifeblood, ktorý vyšiel v roku 1977. Akonáhle bol kontrakt splnený, Gantry sa porúčal, navyše, ani tentoraz sa úspech nekonal, to už začal nastupovať punk. Aj Clifford Adams/Davis nebol práve nadšený, ale manažoval skupinu do jej trpkého konca a dokonca financoval sólový Kirbyho album Composition, ktorý vyšiel v roku 1978. Stretch v novej zostave a s výrazne zmeneným zameraním (diskotéky fičali) vydala v roku 1978 finálny album Forget the past. Zostavu tvorili okrem Kirbyho a Emeryho aj John Cook (klávesy, hral už na prvom albume) a Nico McBrain (bicie). Po pár koncertoch však bolo jasné, že to nepôjde a v roku 1979 sa kapela definitívne rozpadla.
Elmer Gantry založil The Backroom Boys a potom Gantry. Okrem toho sa zjavil na nahrávkach interpretov ako Cozy Powell, Alan Parson, John Lord a spolupracoval s Munkfish, Ericom Claptonom i Jimmym Pageom. Jeff Rich sa pridal k Judie Tzuke a potom k Climax Blues Band a k Status Quo. Steve Emery hral s Major Blues Band, The Graham Foster Band, Los Lunaticos a The Rockets, pričom sa usadil v Španielsku. Kirby v 80. rokoch založil skupinu Blues Murder s Tedom McKennom za bicími a spolupracoval s mnohými formáciami a umelcami, napríklad s Davidom Essexom, Dannym Kirwanom, Noelom Janusom, Joan Armatrading, Cozym Powellom, Grahamom Bonnettom a s kapelou Gloria Mundi.
Keďže Kirby napokon aj sám uznal, že Stretch bez Elmera Gantryho nestojí za nič, v roku 1982 zakopali vojnovú sekeru a obnovili kapelu. Bez zmluvy a bez manažmentu nahrali nejaké veci s bubeníkom Mickom Tuckerom (Slade) a basákom Nigelom Ross-Scottom, nikdy však nevyšli a kapela sa zakrátko opäť rozpadla. V roku 1985 sa do hitparád vrátila skladba Why did you do it? a slávila úspech. Gantry sa začal objavovať na verejnosti, podstúpil odvykaciu kúru od alkoholu a drog, podobne sa viedlo i Kirbymu, a tak sa v roku 1989 v rámci akejsi charity stretli na pódiu a zistili, že im to ide. V roku 1996 vyšlo CD s nahrávkami BBC s názvom Cant judge a book - The Peel sessions a v roku 1998 sa jediný hit kapely zjavil v úspešnom filme Lock Stock and Two Smoking Barrels.
K reunionu došlo až v roku 2007. Zostava Kirby, Gantry, Rich a Jim Scadding (basa) sa rozhodla pokračovať tam, kde v roku 1977 skončila, vyrazila na britské turné s Jeffom Healeyom a v roku 2009 vymenil Richa bubeník Justin Hildreth. V roku 2011 sa zjavil nový album Unfinished business, posledná známa zostava zo začiatku roku 2012 obsahovala tieto mená: Gantry, Kirby, Scadding, Hildreth a Brett Lamb-Shine (gitara, hral s Ninou Hagen, Thomasom Dolbym, Lene Lovich, Blue Bishops, Rocky Recovery a 88 Straight). Kapela plánovala britské turné.
hejkal 04/2013... (celý článek)
