Folk rocková britská skupina Bronco nechala svetu tri albumy.
Všetko to začalo u speváka Jessa Rodena (ročník 1947), ktorý v pätnástich vhupol do hudobného sveta s bluesovou skupinou Shakedown Sound. Tá časom predskakovala formácii Alan Brown Set v Birmingham Civic Hall a sám Brown ho stiahol, reku, nech sa pridá k nemu a presťahuje sa do Londýna. A tak sa stalo. Avšak akonáhle sa skupina preorientovala zo soulu na psychedéliu, Roden sa ofrnel a šiel svojou cestou, spieval napríklad na albume Magic bus od The Who. Koncom roku 1969 mal šťastie. Producent Guy Stevens vytiahol na svetlo sveta Iana Huntera s Mott The Hoople a keďže pôvodný band Silence mal kontakt s ďalšou herefordskou skupinou, Shakedown Sound, navrhol Rodenovi, že pre jeho novú skupinu spraví to isté. Ten nelenil, zavolal bývalých spoluhráčov Kevyna Gammonda (gitara, hral s Band of Joy, Zeppelinisti vedia), Johna Pasternaka (basa) a Paula Lockeya (gitara) a zrodila sa skupina Bronco. Zostavu doplnili ešte dvaja niekdajší členovia Band of Joy, a síce Pete Robinson (bicie) a Robbie Blunt (gitara) a keďže Lockey zakrátko odišiel, z Bronca sa stalo kvinteto. Stevens zabezpečil kontrakt s vydavateľstvom Island, čo bolo šťastie, pretože to bolo náchylné podporovať folkové vpády do rocku, však mala na zozname kapely ako Fairport Convention, Traffic, ale aj interpretov typu Cat Stevens. Nahrávanie debutového albumu Country home započalo v Olympic Studios v Západnom Londýne pod Stevensovou taktovkou, ale sebavedomý Roden ho rýchlo vyšachoval a produkcie sa ujal sám. Finalizácia nahrávok sa udiala v islandských štúdiách na Basing Street a keďže Roden nemal toľko skúseností so štúdiovou prácou, s mixom mu pomohol Paul Samwell-Smith (producent Yardbirds a Cata Stevensa). Na albume si zahosťovali aj Clifford T. Ward a Jeff Bannister. Pred vydaním albumu sa zjavil singel Lazy now/A mater of perspective (ani jedna skladba sa na debute nenachádzala). Kapela sa následne vrhla na koncertovanie (predskakovala Mott The Hoople, Free i Traffic), tak sa druhý album Ace of sunlight nahrával narýchlo počas šnúry. To malo za následok, že nahrávka znela „kapelovejšie“, veď debut zachytával skupinu bez veľkých spoločných skúseností. Produkcie sa ujal Richard Digby Smith a niekoľko textov napísala Suzy Worth. Na niekoľkých skladbách si zahralo za priehrštie hosťov vrátane členov Mott The Hoople (o pár mesiacov neskôr im to Roden vrátil a zahosťoval na albume Wildlife). Aj keď sa skupine koncertne darilo, predaj albumov bol viac ako slabý, a tak sa zvyšoval tlak zo strany Islandu, čo malo na klímu v kapele neblahé následky. Situácia sa vyhrotila potom, čo Robinson, Pasternak a dvaja bedňáci havarovali a skončili v nemocnici. Na európskom turné musel Pasternak hrať v sede so sadrou na nohe, na jeseň roku 1971 v USA kapela zažila úspech (napr. spred Freddiem Kingom vo Whisky A Go Go), ale to nestačilo. Roden si síce nenechal ujsť vystúpenie s Led Zeppelin vo Wembley Empire Pool, ale v apríli 1972 kapelu nadobro opustil. Najviac ho štvalo, že hudobný biznis ho nútil hrať bez ohľadu na to, kedy chcel on. S voľným časom nakladal po svojom, keďže bol skvelý spevák, najal si ho samotný Paul Kossoff z Free na svoju prvú sólovku Back Street Crawler (1973). Potom sa pridal k Butts Band ex-členov Doors Robbieho Kriegera a Johna Densmorea (hral na eponymnom albume) a následne sa vydal na sólovú dráhu.
Avšak kapela Bronco svoju kariéru neskončila len tak. Zostavu doplnil Dan Fone (gitara, spev) a vrátil sa aj gitarista Paul Lockey. V roku 1972 vydala aktualizovaná zostava album Smoking mixture, avšak v novembri toho istého roku sa definitívne rozpadla, i keď jej potom vyšiel singel Traveller/Steal that gold.
Robbie Blunt pokračoval vo svojej hudobnej kariére v skupine Silverhead (dva štúdiové albumy v rokoch 1972-1973 a jeden koncertný v roku 1976), pridal sa k Stanovi Webbovi a Keefovi Heartleymu do formácie Broken Glass (jeden album v roku 1975), pričom pôsobil ako štúdiový hráč, hral do začiatku 80. rokov na albumoch Chicken Shack, Stevea Gibbonsa, Phila Collinsa, Jeff Healey Bandu a napokon spomáhal s písaním skladieb i hraním na albumoch Robertovi Plantovi. Odvtedy sa ako štúdiový hráč podieľal na albumoch Clannad, Julian Lennon, Donovana, Roberta Vecchioniho, Eddieho Brickella & The New Bohemians a Toma Pettyho & The Heartbreakers. Kevin Gammond sa s Plantom stretol v druhej polovici 90. rokov v jeho skupine Priory Of Brion. Pasternak zomrel v roku 198ž a Plant na jeho počesť usporiadal spomienkový koncert. Rodenova sólová kariéra vydržala do okamihu, kedy sa stal grafikom (vytvoril napríklad obal Cinnamon Girl Neila Younga). V 70. rokoch vydal šesť albumov, v roku 1980 vyšiel album Multiplay kapely The Rivits, v ktorej chvíľku pôsobil. V roku 1995 sa pripomenul dielom Jess Roden & The Humans, v 1996 uzrel svetlo sveta živák Live at the BBC a v roku 2004 Live at the Robin. Keďže jeho albumy zväčša nie sú dostupné na CD, mapuje jeho tvorbu niekoľko antológií (z rokov 2009 a 2012).
Diela skupiny Bronco sú trestuhodne opomínané. Prvé dva albumy sa ako jediné dostali na CD vďaka BGO v roku 2010, kedy vyšli spolu na jednom nosiči. V roku 2015 vydal tretí album na CD label Prog Temple.
hejkal 04/2013 dopl. 7/2015) ... (celý článek)
