Khan

oficiální www «

Výnimočný gitarista Steve Hillage bol na počiatku svojej kariéry zakladateľom pozabudnutej skupiny Khan.

Jej históriu možno vystopovať okolo roku 1968, kedy končil strednú školu v Londýne a sčuchol sa s Daveom Stewartom (gitarista, ktorý sa stal klávesákom), Hugom „Mont“ Campbellom (basa) a s Cliveom Brooksom (bicie), ktorého kapela Uriel (ako sa nazvali) našla cez inzerát v časopise Melody Maker. Uriel hrala výhradne covery takých veličín, ako boli Cream, Jimi Hendrix alebo The Nice. V lete roku 1968 sa usídlila na ostrove Wight, ale vzápätí sa rozpadla, pretože Hillage šiel študovať históriu a filozofiu na univerzitu v Canterbury. Zvyšná trojica nelenila a založila kapelu Egg, Hillage sa dostal do kontaktu s členmi takých významných kapiel, ako Spirogyra alebo Caravan. V lete 1969 sa však trojica bývalých spoluhráčov vybrala sa Steveom a vnútila mu hranie na obskúrnom nízkorozpočtovom albume, ktorý vyšiel pod názvom Arzachel. Hillage opustil univerzitu v roku 1971 a vrátil sa do Londýna, kde sa zrodila skupina Khan.

Zostavu tvorili okrem Hillagea dvaja hráči z Crazy World of Arthur Brown, a síce Nick Greenwood (basa), Dick Henningham (klávesy), a Pip Pyle (bicie). Vďaka známosti s Caravan podpísala skupina kontrakt s manažérom Terrym Kingom. Po letných koncertoch so skupinami Caravan, Gnidrolog a Steamhammer získala kapela zmluvu na nahratie albumu na značke Deram (patriacej pod Decca). Tento moment spôsobil, že kapela musela oželieť bubeníka a aj klávesáka. Za bicie usadol Eric Peachey a nahrávanie sa mohlo začať. Aj sa tak stalo, v decembri 1971 v Command Studios, pričom produkcie sa ujal Neil Slaven. Keďže bol zároveň producentom kapely Egg, nebol problém nahnať do štúdia klávesáka Stewarta, aby pomohol starému známemu. Nahrávanie trvalo tri mesiace, presunulo sa do Olympic Studios a finálny mix sa udial v štúdiu Tollington Park. Kapela medzitým stihla i koncertovať, v januári hrala v Oxforde v St. Clare’s Hall a v Bromley Technical College (tu predskakovala Van Der Graaf Generator). Práce na albume skončili 29. marca. 1972 a vyšiel 2. júna toho roku ako Deram SDL-R 11. Kapela sa vydala na koncertné šnúry, hrala s Genesis, Caravan i The Parlour Band, pričom klávesové party hral Valentine Stevens. Greenwood napokon opustil zostavu, nahradil ho Nigel Smith a po rozpade Egg sa v júli 1972 do zostavy pridal aj samotný Stewart. To však začal byť nespokojný Hillage. Pripravil materiál na nový album, ale King mu ho zavrhol s tým, že je príliš nekomerčný a moc podobný Soft Machine. Navyše, v októbri 1972 došli peniaze a to bol koniec.

Hillagea oslovil Kevin Ayers, nech mu pomôže s nahrávaním albumu Bananamour, následne vyrazili na francúzske turné a tak ďalej. Steve Hillage hral v skupine Gong, sólovo a so skupinou System 7.

Dave Stewart šiel k Hatfield and the North a dokonca obnovil aj kapelu Egg.

hejkal 08/2013... (celý článek)