Mike Stern je americký gitarista a skladateľ. Jeho diskografia obsahuje hromadu inovatívnych nahrávok na poli jazzu a fusion. Bol niekoľkokrát nominovaný na cenu Grammy a etabloval sa ako jeden z popredných jazz/fusion gitaristov a skladateľov svojej generácie.
Narodil sa v Bostone v januári roku 1953. Študoval taktiež na bostonskej prestížnej škole Berklee Collage Of Music. Po ukončení štúdia nastúpil ako gitarista do kapely Blood, Sweet & Tears, mal vtedy 22 rokov. Po krátkej spolupráci s Billym Cobhamom sa presťahoval do New Yorku, kde ho zlanáril Miles Davis na svoj hudobný návrat v roku 1981. Počas trojročného obdobia s Milesom nahrali tri albumy Man With The Horn (1981), Star People (1983) a živý We Want Miles (1982). Mike Stern koncertoval aj s Jacom Pastoriusom od 1983 do 1985 a vrátil sa k Milesovi na ďalšie koncertné turné, ktoré trvalo takmer rok.
V roku 1985 nahráva Stern svoj prvý sólový album Neesh. O rok neskôr stvoril Upside Downside, na ktorom ho podporili aj David Sanborn (saxofón), Jaco Pastorius (basa), Bob Berg (saxofón), Mark Egan (basa), Jeff Andrews (basa), Mitch Forman (klávesy), Dave Weckl (bicie) a Steve Jordan (bicie). Počas nasledujúcich dvoch rokov bol Stern členom skupiny Michaela Breckera a zúčastnil sa nahrávania dosky Don't Try This At Home (1988).
V lete roku 1986 sprevádzal saxofonistu Davida Sanborna a neskôr posilnil rady skupiny Steps Ahead spolu lídrom Mike Mainierim (vibrafón), Michael Breckerom (saxofón), Darrylom Jonesom (basa) a Steve Smithom (bicie).
Sternov tretí štúdiový album Time In Place (1988) odkazoval na jeho debut. Nasledovali Jigsaw (1989) a Odds Or Evens (1991), na oboch predviedol svoje gitarové schopnosti a muzikálnosť. Počas tohto obdobia poskladal koncertnú formáciu zloženú z Boba Berga (saxofón), Dennisa Chambersa (bicie) a Lincolna Goinesa (basa). Spolupracovali spolu od 1989 do 1992. Stern sa pripojil aj k Brecker Brothers a nahral s nimi album Return Of The Brecker Brothers (1992). Pozoruhodná je aj jeho účasť na živej nahrávke 4 Generations Of Miles tenor saxofonistu Joe Hendersona, na ktorý prispeli aj Milesovi absolventi George Coleman (tenor saxofón), Jimmy Cobb (bicie) a Ron Carter (basa).
Deväťdesiate roky sú pre Sterna veľmi plodné a úspešné. Jeho album Standards (And Other Songs) mu dopomohol k titulu najlepší jazzový gitarista roka od čitateľov a kritikov časopisu Guitar Player. Nasledujú dosky Is What It Is (1994) a Between The Lines (1996) a obe získavajú nominácie na cenu Grammy. V roku 1997 nahráva Give And Take s Johnom Patituccim (basa), Jack DeJohnetteom (bicie), Don Aliasom (perkusie) a hosťami Michael Breckerom (saxofón) a Davidom Sanbornom (saxofón). Sternove interpretácie skladieb od Sonnyho Rollinsa "Oleo", Coltraneovej "Giant Steps", Cole Porterovej "I Love You" a Hendrixovej "Who Knows" opäť pomohli Sternovi k oceneniu Orville W. Gibsona ako najlepší jazzový gitarista roka. Sternova deviata štúdiovka Play (1999) bola šesťstrunným stretnutím s gitaristami Billom Frisellom a Johnom Scofieldom. Pre zmenu album Voices bol po prvýkrát s vokálom a opäť získal nomináciu na cenu Grammy.
Po 15-rokoch u Atlantic Records prechádza k vydavateľstvu ESC a v roku 2004 vychádza These Times, ktorý bol nahrávaný za účasti špičkových muzikantov ako Richard Bona, Kenny Garrett a hráčom na bendžo menom Bela Fleck.
Stern nakoniec prešiel k vydavateľstvu Heads Up International, divízie Concord Music Group a v auguste 2006 vychádza Who Let The Cats Out?. Bez ohľadu na to kto mačky vypustil sú na tomto albume voľné a robia naozaj hluk. Na zozname hostí sú uvedení Richard Bona (basa, vokály na dvoch skladbách), Anthony Jackson, Meshell Ndegeocello, Chris Minh Doky, Victor Wooten, Roy Hargrove, Bob Franceschini, Bob Malach, Dave Weckl, Thompson, Gregoire Maret a klávesák-producent Jim Beard. Stern získal štvrtú nomináciu na Grammy za album Who Let The Cats Out?.
Na festivale International de Jazz de Montréal v júni 2007 bol Stern poctený cenou Milesa Davisa, ktorá bola vytvorená za účelom uznania medzinárodných jazzových umelcov, ktorých rozsah práce významne prispel k obnove záujmu o tento žáner. Predchádzajúci umelcami, ktorí túto cenu získali boli Keith Jarrett, Michael Brecker a Charlie Haden.
Na tom istom festivale vstúpil Mike Stern do renomovanej kapely Yellowjackets pre niekoľko živých vystúpení. Napokon aj vychádza spoločný štúdiový album Lifecycle, ktorý patrí medzi inovatívne a nezabudnuteľné nahrávky roku 2008. Po dlhých 15-tich rokov sa na doske Yellowjackets objavil nejaký gitarista. Lifecycle ilustruje tvorivý záblesk energie a kreatívneho prístupu, ktorý vznikne vtedy keď pätica talentovaných hráčov spojí svoje individuálne schopnosti do jednoliateho skladateľského a hudobného celku. Lifecycle bol neskôr nominovaný na cenu Grammy za najlepší jazzový album roka.
V auguste 2009 vychádza ďalší Sternov počin Big Neighborhood. Na jeho nekonečnej púti po novej hudbe ho sprevádzajú hostia Steve Vai, Eric Johnson, Esperanza Spalding, Richard Bona, Dave Weckl, Terri Lyne Carrington, Cindy Blackman, Lionel Cordew, Chris Minh Doky, Lincoln Goines, Bob Franceschini, Bob Malach, Randy Brecker a klávesák-producent Jim Beard. Album bol taktiež nominovaný na cenu Grammy za najlepší jazzový album roka.
O tri roky neskôr potešil tradične kvalitným albumom All Over The Place. Je tu výrazná účasť basových hráčov ako Esperanza Spalding, Richard Bona, Victor Wooten, Anthony Jackson, Dave Holland, Tom Kennedy, Will Lee a Victor Bailey. Zostavu posilnili aj legendárny trubkár Randy Brecker, saxofonista Kenny Garrett, bubeník Dave Weckl a ďalší.
zdroje: mikestern.org
alienshore 08/2013 ... (celý článek)
