John Patitucci je americký skladateľ, hráč na basovú gitaru a kontrabas. Je mimoriadne cenený kvôli svojim muzikantským schopnostiam a tieto aj odovzdáva ďalej ako učiteľ a lektor.
Začiatky
Narodil sa v roku 1959 v Brooklyne, New York, USA. John Patitucci začal hrať na basgitaru vo veku desiatich rokov. Skladať skúšal už vo veku 12 rokov. Vo veku 15 rokov začal hrať na akustickú basu a v 16-tich začal spoznávať klavír. Rýchlo sa presunul z hrania soulu a rocku k blues, jazzu a vážnej hudbe. Jeho eklektický vkus ho prinútil preskúmať všetky druhy hudby a posunulo ho to aj ako hráča a skladateľa. John študoval klasickú basu v San Francisco State University a Long Beach State University. V roku 1980 pokračoval v kariére v Los Angeles ako štúdiový hudobník a jazzový umelec.
Ocenenie MVP
Ako štúdiový muzikant hral na mnohých albumoch s umelcami ako BB King, Bonnie Raitt, Chick Corea, Wayne Shorter, Herbie Hancock, Michael Brecker, George Benson, Dizzy Gillespie, Was Not Was, Dave Grusin, Natalie Cole, Bon Jovi, Queen Latifah, Sting, a Carly Simon. V roku 1986 dostal od americkej hudobnej akadémie vied titul MVP - Most Valuable Player, čiže najcennejší alebo najhodnotnejší hráč na akustickú basu.
Patitucci hral po celom svete so svojou vlastnou kapelou a jazzovými osobnosťami ako Chick Corea, Herbie Hancock, Wayne Shorter, Stan Getz, Wynton Marsalis, Joshua Redman, Michael Brecker, Randy Brecker, Freddie Hubbard, Tony Williams, Hubert Laws, Mulgrew Miller, James Williams a ďalšími. Jeho schopnosti využili aj mnohí popoví a brazílski interpreti ako Sting, Aaron Neville, Natalie Cole, Carole King, Milton Nascimiento, Astrud a Joao Gilberto, Airto a Flora Purim, Ivan Lins João Bosco a Dori Caymmi. John spolupracoval taktiež s filmovými skladateľmi ako Jerry Goldsmith, Ry Cooder, James Newton Howard, Dave Grusin, Henry Mancini, John Williams, Mark Isham, Michel Columbiere, Carter Burwell a Howard Shore.
V popredí
Od roku 1985 mu jeho spolupráca s Chickom Coreom priniesla celosvetový ohlas a dal ho do popredia jazzového sveta. Nahrávky s Chicka Corea Elektric Band a Akoustic Band, šesť jeho sólových albumov pre vydavateľstvo GRP a jeho nasledujúce počiny mu priniesli dve ceny Grammy (jedna za hranie a druhá za skladanie) a viac než pätnásť nominácií na cenu Grammy. Navyše jeho prvá sólová doska John Patitucci (1987) sa dostala na vrchol amerického albumového rebríčka Billboard Jazz. Aranžoval a produkoval si svoje vlastné nahrávky a rovnako aj iných umelcov. V roku 1996 podpísal zmluvu s Jazz Concord a vydal päť albumov na ich značke, One More Angel (1997), Now (1998), Imprint (2000), Communion (2001) a Songs, Stories and Spirituals (2003). Posledné dve nahrávky boli nominované na cenu Grammy v skladateľskej kategórii.
John vyhral mnoho ankiet v rôznych hudobných časopisoch kvôli jeho elektrickej a akustickej basove hre, vrátane najlepší jazzový basista v časopise Guitar Magazine v rokoch 1992, 1994 a aj najlepší jazzový basista v Bass Magazine roku 1993, 1994 a 1995. Učil na mnohých seminároch basovú hru a skladanie a aj na prestížnych hudobných školách po celom svete. Bol predtým aj umeleckým riaditeľom Bass Collective v komplexnej škole pre basistov v New Yorku. John tiež pravidelne navštevuje Thelonious Monk Intitute Of Jazz a vyučoval v jazzovom programe Betty Carter Jazz Ahead vo Washington DC v roku 2000.
Do 21. storočia
V roku 2002 začal učiť na The City College v New Yorku po odchode basovej legendy Rona Cartera. V roku 2003 bol John menovaný docentom jazzových štúdií práve na The City College.
Po preskúmaní mnohých rôznych štýlov na jeho vlastných albumoch a aj tých s Chickom Coreom pokračuje skladaním pre mnohých intepretov. V roku 1994 bol poverený napísať skladbu pre šesťstrunnú elektrickú basu a sláčikový orchester pre taliansky komorný orchester Suono e Oltre in Pescara. Skladba mala premiéru v marci 1995 v Taliansku a v auguste roku 1995 s New Japan Philharmonic Orchestra v Tokiu. John bol opäť požiadaný napísať skladbu pre sláčikové kvarteto Turtle Island, skupina je inšpirovaná klasickou a jazzovou hudbou.
Po návrate do New Yorku v roku 1996 pracuje John s vlastnou skupinou, rovnako pre mnoho ďalších. Cestoval taktiež po svete so svojou skupinou John Patitucci Quartet. V roku 1998 bol súčasťou Roy Haynes Trio spolu s Danilo Perezom na klavíri. Toto trio vydalo kritikou dobre prijatý album pre Verve Records a bolo aj turné po celom svete.
Na jeseň roku 2001 koncertoval po USA ako člen all-star kvintetu s názvom Directions In Music pod vedením Herbie Hancocka a s muzikantmi typu Michael Brecker, Roy Hargrove a Brian Blade. Následne vydali živé CD s názvom Live at Massey Hall, ktoré získalo cenu Grammy.
2000-2004
V roku 2000 začal pracovať opäť s legendárnym Wayne Shorterom a koncertuje po svete v novom kvartete v zložení Danilo Perez na piano a na bicie Brian Blade. Táto skupina vydala živú nahrávku Footprints Live, ktorá bola výsledkom ich letného turné v roku 2001 a bola nominovaná na cenu Grammy. V nadväznosti na to bol vypustený album v roku 2003 s názvom Alegria, ktorý získal cenu Grammy. Aj v roku 2003sa zúčastnil projektu sláčikového kvarteta Elements s názvom Snapshots. Jeho skladba bola odohratá v Merkin Hall vedľa ďalších skladieb skladateľov Johna Corigliano a Davida del Tredici.
V januári 2004 hral Wayne Shorter Quartet s Orchestra de Lyon v Paríži pod vedením talentovaného Davida Robertsona (nový hudobný riaditeľ St Louis Symphony Orchestra) týždeň koncertov v rôznych formáciách. Kvarteto sa potom zúčastnilo pobytu s BBC Radio Orchestra v Londýne.
Medzi ďalšie prednosti roku 2004 patrí nahrávka s legendárnym klaviristom Hankom Jonesom, letné turné po Európe s Chickom Coreom, účasť na víťaznom Grammy albume Wide Angles od Michaela Breckera , vystúpenie s pianistom Kenny Barronom v Orchestra Hall v Detroite, soundtrack k filmu The Manchurian Candidate v hlavnej úlohe Denzel Washington, vystúpenie Mendelssohn Sextet a Bach Brandenburg Concerto na koncerte komornej hudby v Concordia College s účasťou violistu Lawrence Duttona z Emerson String Quartet, taktiež turné s vlastnou skupinou a výukové semináre. V roku 2004 nahráva aj najnovší projekt Herbie Hancocka a vystupoval na koncertoch s The John Scofield Trio a Roy Haynes' Birds of a Feather s muzikantmi ako Kenny Garrett a Nicholas Payton.
2005 a ďalej
V roku 2005 nahráva alebo hrá s Jackom DeJohnette, Danilom Perezom, Kenny Barronom, opäť aj s Hankom Jonesom a Steve Khanom. Na koncerte komornej hudby v Concordia College mal premiéru aj jeho kompozičný kúsok, ktorý napísal pre svojho priateľa Larryho Duttona pre violu a klavír s názvom Gardens And Pools a bolo to inšpirované obrazom od umelca menom Sédar Arat. John tiež hral na nahrávke svojho kamaráta Jeremy McCoya, zástupca riaditeľa The Metropolitan Opera Orchestra, s názvom Dialogues with the Double Bass (2005) vydané vydavateľstvom Bridge Records. Nahral dve skladby na tento projekt. John aj naďalej pokračuje s Wayne Shorter Quartet, ktorý uskutočnil koncert opäť v Carnegie Hall v rámci Jazz JVC Festival a vydali novú nahrávku s názvom Beyond The Sound Barrier.
John Patitucci, Joe Lovano a Brian Blade dávajú dokopy album Remembrance pod názvom John Patitucci Trio, ktorý vychádza v roku 2009.
zdroje: johnpatitucci.com
alienshore 08/2013... (celý článek)
