Menej známe rockové trio Spontaneous Combustion z Poole v Dorsete vydalo v roku 1972 dva albumy a zmizlo do zabudnutia.
Počiatky skupiny možno vystopovať v 60. rokoch, kedy sa bratia Gary a Tristian Margettovci spojili s bubeníkom Tonym Brockom v kapele Transit Sound. Koncom 60. rokov napokon založili samovznietivú skupinu Spontaneous Combustion. Kým Tris obsluhoval basu, Gary sa chopil gitary a viac-menej aj sólového spevu. Ako na zavolanie sa jej v roku 1971 podarilo dostať do pozornosti manažéra Johna Housea a progresívnej značky Harvest. V novembri sa jej preto podarilo vydať trojskladbový singel Lonely singer/200 lives/Leaving (HAR 5046). To stačilo k tomu, aby skupina mohla nahrať eponymný debutový album, ktorý sa pýšil tým, že ho produkoval Greg Lake. Ten to však berie podstatne ľahkovážnejšie, citujem: "Boli miestnou skupinou z Bournemouthu, poznali sme sa. Boli v štúdiu a spýtali sa ma, či by som neprišiel a nepomohol im s produkciou niekoľkých skladieb. Boli skvelou malou skupinou a rád som im pomohol." Debut Spontaneous Combustion sa na pultoch objavil v januári roku 1972 (SHVL 801 a americká verzia od Capitol ST-11021) a hudba podľa Malcolma Domea pripomínala všetko možné, od Deep Purple a Wishbone Ash cez Blue Oyster Cult až po Jefferson Airplane, Pink Floyd, či dokonca King Crimson.
Jedno je názor kritika, druhé fanúšika. A ten dostáva parádnu porciu psychedelicky nakúskovaného hard rocku, ktorý sa vyžíva v rôznych stoptime pasážach a ďalších rozbitých rytmických postupoch. A aby toho nebolo málo, občas sa zjaví aj nejaký ten džez rockový moment, či dva. Všetko to dokazuje hneď úvodná skladba Speed of light. Čo by to bolo za hard rockovú skupinu zo 70. rokov, ktorá by nezosmolila nejaký tan baladický kúsok, na debute Spontaneous Combustion to zachraňuje skladba Listen to the wind, aj v nej sa však dajú nájsť netypické vsuvky. Náladovo začína aj skladba Leaving, tu sa však už dostávame na pole miernej psychedélie, o ťažkopádnej atmosfére 200 lives ani nevravím, tie výbuchy rýchlych dravých pasáží sa počúvajú samé. A temná záležitosť Down with the moon má v sebe toľko rôznych nálad a plôch, až sa nedá opísať, treba počuť. Vrchol albumu ako vyšitý. Záverečný kúsok Reminder sa opätovne tvári ako zasadačka ústavného súdu, vážne a zachmúrené pohľady, nálady, prejavy, čo dodať. Azda iba to, že je to opäť pestrá jazda, ktorá prekvapí obšírnou country vsuvkou. Je zaujímavé, že sa toto dielo komerčne neuchytilo.
Skupina sa však nevzdala a vydala sa na turné s Emerson, Lake & Palmer. Popri tom stihla zájsť aj do štúdia, nuž sa v októbri 1972 dostal do predaja jej druhý album nazvaný Triad (SHVL 805 a americká verzia od Capitol WS-11095). Produkovala si ho sama a obsahuje osem skladieb. Hard rock prvej akosti sa na poslucháča priženie hneď na úvod, skladba Spaceship nemá chybu. Jej psychedelický záver naštartuje ťažkú náladovku Brainstorm, ktorá by nemala sklamať žiadneho krautrockového nadšenca a v rozbehnutých chvíľach ani párplistov. Klavírna balada Child life sa nepočúva zle, rovnako ako priamočiara záležitosť Love and laughter. A vôbec, album je podstatne nekomplikovanejší, geniálna vec Pan je toho dôkazom, hoci už tradične obsahuje zmien ako ľubovoľný legislatívny akt Slovenskej republiky za obdobie jedného vládneho obdobia, skráteného alebo nie. Rainy day je uspávanka, trojdielna skladba Monolith na záver pre zmenu zobudí aj mŕtveho. Neskutočné hard rockové pasáže míňajú tiché swingujúce medzihry, takto sa to už dnes nerobí a nepočuje. Album sprevádzal singel Gay time night/Spaceship (HAR 5060), ale úspech sa nedostavil. Skupina to skúšala ďalej, v roku 1973 vydala singel Chessboard (P-3558) od Chrisa Redwooda, ktorý produkoval Robert Kirby a dokonca si spomenula na niekdajší hit Dave Edmundsa a jeho skupiny Love Sculpture a v januáry 1973 vypustila do éteru singel Sabre dance/And now for something completely different! - Sabre dance (HAR 5066).
Nič nepomohlo Brock opustil skupinu a neskôr hral v skupinách Strider, The Babys a s Rodom Stewartom. Skupina síce pokračovala v koncertovaní po Európe (napríklad v Taliansku či v Nemecku), ale jej zostavy sa dynamicky menili. Vystriedali sa v nej hráči ako Mike U'Doll (spev), Jeff "Jode" Leigh (bicie), Alec Johnson (gitara), Jay Sharkey alebo Pete Taylor.
Napokon sa v roku 1974 skupina premenovala na Time. V zostave Jode Leigh, Alec Johnson a bratia Margettsovci nahrala jediný album Time (BULP 2005) na značke Buk, ktorý produkoval legendárny krautrockový producent Conny Plank (spolupracoval so skupinami ako napríklad Neu! alebo Cluster) a vyšiel v roku 1975 v Británii i v Nemecku. Už od prvých rozjačaných pasáží skladby Shady lady je jasné, že záľuba v rozsekaných skladbách vychádzajúcich z hard rocku, ale nebrániaca sa aj iným štýlom, sa z členov skupiny nevytratila. Brutálna inšpirácia art rockovou veličinou Yes preniká zložitou skladbou Turn around. A na tejto vlne surfuje aj zvyšok albumu. Violence do cukrového spevu občas pridáva kus tvrdej nasrdenosti, Yesterday, today, tomorrow zasa neopakovateľne inštrumentálne blbne a Dragonfly pre zmenu núka viac ako konskú dávku džezrockových látok. Melodická záležitosť Liar má v sebe priam queenovskú atmosféru, niečo ako vybrnkávaná balada sa vtelilo do krátkeho kúsku s názvom Hideout a celé dielo zakončuje rozzvonená košatá perlička Steal away. Silný príklon k art rocku typu Yes však kapele úspech nepriniesol a to bol jej koniec.
Gary opustil hudobný biznis, Tris sa pridal k bandu Grega Lakea a neskôr založil skupinu Wishful Thinking. Dnes žijú obaja v Austrálii.
Albumy Spontaneous Combustion sa na CD zjavili až v japonskom prevedení od EMi v roku 2008 a s bonusmi od Esoteric Recordings v roku 2012. Album Time vyšiel prvý raz na CD koncom roku 2012 na značke Prog Temple.
hejkal 04/2014
Pôvodne zverejnené v Rock plus č.6/2012.... (celý článek)
