Flaming Lips, The

oficiální www «

The Flaming Lips je americká kapela založená v roku 1983 v štáte Oklahoma. Sú označovaní za alternatívno-rockovú formáciu, no v ich hudbe sú prítomné aj ďalšie štýly ako space-rock, noise-pop, post punk a aj prvky experimentálneho rocku či psychedélie. Wayne Coyne je vedúcou osobnosťou, spevákom, skladateľom a gitaristom. Spoločne s basákom Michael Lee Ivinsom a bubeníkom skladateľom Stevenom Drozdom tvoria pevné jadro, a sú najstabilnejší členovia The Flaming Lips. Skupina obdržala aj niekoľko nominácií a ocenení Grammy Awards. Kvôli svojmu alternatívnemu zameraniu sú obľúbení a úspešní aj vo Veľkej Británii. Patria medzi interpretov, ktorí sa výrazne pričinili o popularitu alternatívneho rocku. Ich živé vystúpenia sú známe tým, že využívajú lasery, video projekciu, balóny, tanečníkov prezlečených za mimozemšťanov alebo Yeti a iné zaujímavosti. Wayne Coyne je fanúšikom sci-fi tematiky a to sa často odzrkadľuje aj v textoch, ktoré píše.

Začiatky boli v duchu post-punku a noise rocku. Na debutovom EP The Flaming Lips (1984) spieval ešte Marka Coyne, brat Waynea Coyneho. Po odchode Marka sa ujal spevu Wayne. Albumy Here It Is (1986), Oh My Gawd!!! (1987) a Telepathic Surgery (1989) boli ešte surovým a neotesaným koncentrátom alternatívy, experimentu a psychedélie. Z počiatočnej fázy tejto kapely je dobre hodnotený ďalší album In a Priest Driven Ambulance (with Silver Sunshine Stares) (1989) a Wayne Coyne sa v ňom textovo zameral na tému vierovyznania.

Roky 90-té boli v prípade The Flaming Lips veľmi plodné a umelecky či komerčne aj úspešné. Zmluva s veľkým vydavateľstvom Warner Bros im zabezpečila lepšiu promotion a album Hit To Death In The Future Head (1992) už vychádza pod touto značkou. Bol ako jeden z prvých v ich diskografii odmenený aj neslávne známou nálepkou Parental Advisory. Ambicióznejší a svojim spôsobom aj melodickejší Transmissions From The Satellite Heart (1993) sa umiestnil v USA na 108. mieste a vzišiel z neho aj úspešný singel She Don't Use Jelly, ktorý je ich najväčším hitom. Pomerne vysoko hodnotený Clouds Taste Metallic (1995) je posledným alternatívne znejúcim albumom, na ktorom dominuje gitara.

Zmenu smerom od gitarového soundu ku komplexnejším aranžmánom signalizuje aj veľmi experimentálny počin Zaireeka (1997) a o dva roky neskôr vydávajú svoj snáď asi najslávnejší album The Soft Bulletin. Získal veľmi dobré ohlasy a patrí medzi najlepšie alternatívne nahrávky 90-tých rokov. Vo Veľkej Británii dosiahol 39. priečku v rebríčku predajnosti a dobre si viedol aj singel Race For The Prize. Podobne bol ovenčený aj nasledujúci elektronikou nasiakli Yoshimi Battles The Pink Robots (2002), ktorý je pre The Flaming Lips taktiež veľmi dôležitý a získal si obľubu aj vďaka silným melódiám. V USA obsadil 50. miesto a v UK 13. miesto.

Úspešné ťaženie pokračuje aj so štúdiovými doskami At War With The Mystics (2006, USA 11, UK 6) a pozitívne prijatou Embryonic (2009, USA 8, UK 43). Kapela sa v roku 2009 rozhodla, že si spravia svoju vlastnú verziu klasickej rockovej nahrávky Dark Side Of The Moon od Pink Floyd. Album vyšiel pod názvom The Flaming Lips and Stardeath and White Dwarfs with Henry Rollins and Peaches Doing The Dark Side of the Moon a je vnímaný kontroverzne zo strany kritikov a aj fanúšikov. The Flaming Lips And Heady Fwends (2012) zaujal okrem experimentálne ladenej hudby aj zoznamom hostí ako napr. skupinou Tame Impala, Yoko Ono/Plastic Ono Band alebo Nickom Caveom. Temný a zároveň melancholicky znejúci The Terror (2013, USA 21, UK 42) ich vrátil do rebríčkov a prekvapivo priniesol tému o láske s filozofickým podtextom. V roku 2014 opäť prepracovali jeden klasický rockový album, tentoraz Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band od The Beatles. Samozrejme úplne odlišný prístup k spracovaniu tohto koncepčného diela je porovnateľný s ich verziou Dark Side Of The Moon. Steven Drozd a Wayne Coyne si našli čas aj na hviezdny bočný projekt Electric Würms, s ktorým vydali album Musik, Die Schwer Zu Twerk (2014).

The Flaming Lips je kapela, od ktorej je možné očakávať čokoľvek a rozhodne nepodlieha zaužívaným hudobným konvenciám. Stvorili napr. aj 24-hodinovú skladbu 7 Skies H3, ktorá vyšla neskôr v skrátenej 50-minútovej verzii na kompaktnom disku s názvom 24 Hour Song Skull (2014). Nahrali taktiež množstvo cover-verzií známych rockových skladieb a podieľali sa neraz aj na soundtrackoch k filmom. Tvorba The Flaming Lips rozdeľuje niekedy aj samotných fanúšikov, jedni vyznávajú gitarový alternatívny rock a tí druhí zase viac experimentálnejšiu podobu kapely so širším využitím elektroniky. Obidve fázy však majú svoj význam a pevné miesto v populárnej hudbe. Albumy The Soft Bulletin a Yoshimi Battles The Pink Robots sú zaradené aj do knihy 1001 Albums You Must Hear Before You Die od publicistu Roberta Dimeryho.

zdroj: wikipedia.com

alienshore 09/2014... (celý článek)