Quicksand

oficiální www «

Progresívne rocková skupina z Neath v Južnom Walese, Quicksand, sa zrodila z inej kapely, päťčlennej formácie menom August. V marci 1969 to bolo už len trio, ktoré tvorili hráči Anthony Stone (bicie), Will Youatt (basa) a Jimmy Davis (basa).

Názov Quicksand vznikol vďaka návšteve kina, v ktorom hrali Tarzana. Hlavný hrdina uviazol v pohyblivom piesku a Jimmy sa obrátil na Willa s otázkou: „To by bol skvelý názov pre kapelu, namyslíš?“ Myslel a nový názov bol na svete. Skupina vychádzala z takých vzorov, ako Cream a Yes a v októbri 1970 dokonca nahrala singel Passing by/Cobblestones (obe skladby z pera Willa Youatta) na značke Carnaby a aby toho nebolo málo, zaznel aj v éteri v rámci vysielania BBC Radio 1. O rok neskôr Youatt odišiel do Pete Brown’s Piblokto! a novým basákom sa stal Phil Davies (bez príbuzenského vzťahu s bubeníkom). Navyše, pribudol štvrtý člen kapely, klávesák Robert Collins. Quicksand predskakovala skupinám ako Groundhogs, Thin Lizzy, Wishbone Ash alebo Man (s Willom Youattom), pričom na pódiu bola viac ako vyrovnaným partnerom všetkým menovaným. Turné s Man skončilo na konci roku 1973 v londýnskom Lyceum Theatre. Hoci sa kapela upísala značke Pye, už tri roky jej nič nevyšlo a to bolo v tak dynamickej dobe, akou bol počiatok 70. rokov, smrtiace. Na odnoži Dawn sa napokon počiatkom roku 1974 zjavil debutový album Home is where I belong. Nahrával sa v štúdiu Olympic (kde práve nahrávala aj legendárna skupina Pink Floyd), ale keďže prenájom bol príliš drahý, presunulo vydavateľstvo Dawn nahrávanie do lacnejšieho štúdia Morgan Studios vo Willesdene a následne do Weir Street Sound blízko Roundhouse, pretože bolo neskutočne lacné. Produkciu si podelili Jimmy Davis, Anthony Stone a Glyn Jones. Nanešťastie si nahrávky zobral producent Tito Burns, ktorý si zmyslel, že ich dá celé zmixovať ešte raz v inom štúdiu, pričom zmazal skladbu Sometimes, ktorú basák Phil Davies považoval za ich najlepšiu. Samotná doska obsahovala desať skladieb príjemného dobového progresívneho rocku, Hideaway my song je priam rádiovo melodická záležitosť, Sunlight brings shadows naopak drsne nabudená, a tak to ide ďalej vrátane skladieb zo singlu Time to live/Empty street, empty heart. Vo všeobecnosti prevláda jemnosť a melodično, skrátka pohoda. Úspech sa však nedostavil. Ľudia z Pye/Dawn sa po vydaní vykašľali na promo a venovali sa propagácii inej kapely Prelude, ktorá zabodovala s cover verziou skladby After the Goldrush od Neila Younga. Quicksand následne koncertovala po Európe, najväčší úspech zaznamenala v Holandsku, ale bez peňazí sa prežiť nedalo. Nádej predstavovalo turné s Dr. Hookom, ktoré sa však z dôvodu úmrtia jedného člena nekonalo, a tak kapela v júli 1975 ukončila činnosť.

Jimmy Davies založil skupinu Alkatraz, kde si zobral aj nejaké svoje quicksandovské skladby ako napríklad The ounze that Jack built alebo Nito Bendito, s ktorou v roku 1976 nahral pre značku Rockfield album Doing a moonlight. V skupine hral aj starý známy Will Youatt. Následne sa Davis vydal na sólovú dráhu, zaznamenal menší úspech so singlom Hollywood a v roku 1984 v duu s Youattom pod názvom Double Vision predskakoval na britskom turné Tiny Turner.

Robert Collins hral dva roky s Ericom Claptonom, Anthony Stone búchal s kapelou Iceberg Dekea Leonarda a Phil Davies mal takmer smrteľnú autohaváriu, po ktorej skončil s hudbou.

V máji 2000 sa v Gwyn Hall v Neath uskutočnil koncert skupiny Quicksand, išlo však len o jednorazový spomienkový reunion.

Jediný album skupiny sa zjavil na CD v roku 2002 vďaka japonskému vydaniu v klasickom i digipakovom prevedení. Digipak sa následne v roku 2005 zjavil v talianskej mutácii na značke Breathless a po opätovnom japonskom vydaní z roku 2007 sa v roku 2011 dočkala aj Európa, vďaka Esoteric Recordings.

hejkal 02/2013 - na progboarde 1/2015... (celý článek)