Talk Talk bola britská kapela založená v roku 1981. Jej hlavným predstaviteľom bol charizmatický spevák, multiinštrumentalista a skladateľ Mark Hollis. Neoficiálnym členom bol aj producent Tim Friese-Greene, ktorý sa významne podpísal ako autor skladieb, spoločne s Markom Hollisom. V zostave figurovali aj basák Paul Webb a bubeník Lee Harris. Talk Talk sa nezmazateľne zapísali do histórie hudby 80-tých rokov a ich vplyv mal dosah aj na nasledujúcu dekádu. Začínali ako skupina hrajúca inteligentný new-wave/pop a svoju tvorbu neskôr plynule pretransformovali do nekonvenčnej až experimentálnej formy art-rocku a post-rocku s prvkami ambientnej elektroniky, vážnej hudby aj jazzu.
Debutový The Party's Over (1982, #21 UK, #132 USA) obsahoval úspešné hity ako "Talk Talk" a "Today", no aj tak jednou z najvýraznejších bola práve titulná niečo cez 6-minút trvajúca skladba. Album produkoval Colin Thurston (David Bowie, Duran Duran, ...), ktorý mu dal typický sound 80-tých rokov. Druhý štúdiový počin It's My Life (1984, #35 UK, #42 USA) dosiahol ešte väčší úspech a po prvýkrát sa na ňom podieľal producent Tim Friese-Greene, ktorý s Hollisom vytvoril zaujímavý skladateľský tandem. Vzišli z neho single "Such a Shame" a "It's My Life", ktoré sa stali ich najznámejšími a často krúžili v rádiovom éteri.
Priesečník medzi počiatočným syntetizátorovým new-wave a následným experimentálnejším art-rockom tvorí nahrávka The Colour Of Spring (1986, #8 UK, #58 USA), ktorá dosiahla aj úspechy vo viacerých európskych rebríčkoch a stala sa tak vôbec najúspešnejšou v kariére Talk Talk. Uchytili sa z nej až štyri skladby a to "Life's What You Make It", "Living in Another World", "Give It Up" a "I Don't Believe in You".
Album Spirit Of Eden (1988, #19 UK) je posledným na značke EMI, keďže mali problém s jeho prijatím, pretože neobsahoval ani jeden hit. Práve na tomto diele nastal obrat v hudobnom smerovaní, čo sa razantne odrazilo na predajnosti. Jeho umelecký rozmer nebol v tej dobe dosť dobre pochopený. Podobne tomu bolo aj na poslednom počine Laughing Stock (1991, #26 UK) vydanom na labeloch Verve Records a Polydor. Posledné dva opusy sú zahalené tajomstvom. Ich melancholická temnosť a free-art-rocková forma vyvoláva mnohé otázniky. Boli docenené o čosi neskôr, no výrazne ovplyvnili nasledujúcu vlnu post-rocku v 90-tých rokoch.
Mark Hollis sa stiahol z hudobnej scény, aby sa venoval rodine. Neposkytoval žiadne rozhovory na tému Talk Talk a podobne tomu bolo aj pri producentovi Friese-Greeneovi, či jeho spoluhráčoch Harrisovi a Webbovi. Na základe hudby si však môžeme domyslieť, že Mark Hollis bol perfekcionista a hudobný génius, ktorý predbehol svoju dobu. Povedal a vytvoril všetko, čo mal v pláne, no dal o sebe vedieť ešte v roku 1998 sólovou nahrávkou, ktorá niesla len čisto jeho meno. Znela veľmi intímne a opäť sa dištancovala od hudobného mainstreamu, tak ako Talk Talk vo svojej poslednej fáze. Lee Harris a Paul Webb po rozpade Talk Talk založili alternatívny projekt .O.rang, ktorý nadväzoval ich domovskú skupinu hlavne v rovine experimentálnych aranžmánov. Producent Tim Friese-Greene si taktiež vytvoril svoj vlastný projekt s názvom Heligoland a pod touto hlavičkou vyšlo zopár alternatívne ladených štúdiových počinov.
Tvorba Talk Talk je kritikou hodnotená veľmi pozitívne už od debutového The Party's Over, no najvýznamnejšími nahrávkami bývajú často označované The Colour Of Spring a Spirit Of Eden, ktoré sa tradične nachádzajú medzi najlepšími albumami 80-tých rokov v anketách prestížnych hudobných magazínov. Špeciálne miesto patrí v rokoch 90-tých Laughing Stock, ktorý je prototypom a silnou inšpiráciou pre veľké množstvo post-rockových skupín. V roku 2012 vychádza dvojalbumový tribute projekt Spirit Of Talk Talk pod vedením Alana Wildera z Depeche Mode. Jedná sa o poctu kapele Talk Talk a Markovi Hollisovi. Nachádzajú sa na ňom cover-verzie známych aj menej známych skladieb, ktoré dostali nový zvukový kabát. Mark Hollis sa odmietol zúčastniť na tomto projekte aspoň ako hosť, no istotne ho muselo trochu potešiť, že tvorba Talk Talk má aj po rokoch tak silnú odozvu, nielen zo strany muzikantov, ale aj od bežných poslucháčov, ktorí stále objavujú kúzlo ich umelecky aj pocitovo hodnotnej hudby.
zdroj: wikipedia.org
alienshore 11/2015... (celý článek)
