Jody Grind

oficiální www «

Jody Grind bola skupina Tima Hinkleyho (založená v roku 1968), jedna z prvých „undergroundových“, ktoré podpísali kontrakt s Transatlantic records. Skupina hrala dynamický džez rock vzdialene podobný napríklad skupinám Colosseum, If alebo americkým Doctor Feelgood (nezamieňať s pubrockovou skupinou Dr. Feelgood).

Tim Hinkley bol štúdiový klavírista, ktorý hral v skupine The Boo Street Runners, kde prvé, čo urobil, vymenil bubeníka za istého Micka Fleetwooda (obidvaja hrali na singli Baby never say goodbye, ktorý vydalo EMI v roku 1965). Neskôr nanominoval za vokalistu aj chlapíka menom Mike Patto. Avšak skupina sa rozpadla a Tim a Patto sformovali Patto’s People, kde hrali okrem iných aj bubeník Viv Prince (ex-Pretty Things) a basgitarista Louis Cennamo. Zmenili si meno na The Chicago Line Blues Band, vydali jeden neúspešný singel a rozpadli sa. Mike Patto sformoval Timebox a neskôr aj vynikajúcu džezrockovú skupinu Patto a iné (napr. Boxer, mihol sa aj v Spooky Tooth). Hinkley sa opäť chvíľu venoval štúdiovému hraniu a napokon začiatkom roku 1969 spolu s gitaristom Ivanom Zagnim (hral predtým s Pattom) a štúdiovým bubeníkom Martinom Herrimanom založili skupinu Jody Grind (meno podľa pesničky džezového pianistu Horaca Silvera). Herrimana vystriedal za bicími Barry Wilson a v októbri roku 1969 vyšla ich prvá doska One step on (Transatlantic TRA 210), kde na basu vypomohol starý známy Louis Cennamo (neskôr známy člen skupín Colosseum, Renaissance, Steamhammer, Armageddon a Illusion) a dychových aranžmá sa zhostil istý David Palmer (áno, fanúšikovia Jethro Tull určite vedia, o koho ide). Doska ponúkla veľkú porciu nadupaného džezrocku spolu s troškou Rolling Stones (Paint it black), ťažkého blues (USA)a rock’n’rollu (Rock’n’roll man, skladba venovaná Chuckovi Berrymu).

Skupina bola prekvapivo nespokojná s debutom, Zagni v dobovom rozhovore tvrdil, že vedia hrať aj lepšie, a Palmerove dychy sú síce parádne, ale nechceli sa volať Jody Grind with the David Palmer Orchestra. Tieto hudobné rozbroje viedli k tomu, že Jody Grind, respektíve Tim Hinkley, kompletne obmenil zostavu. Náhradami sa stali bubeník Pete Gavin a gitarista a spevák Bernie Holland. Spolu nahrali singel Paint it black a Rock’n’roll man, ktorý vyšiel v Nemecku a v Portugalsku.

V júli roku 1970 vydali druhý album Far Canal (Transatlantic TRA 221), menej džezový a viac bluesový. Nachádza sa tu aj jediná dochovaná živá skladba skupiny Plastic shit. Komerčný neúspech však ukončil sľubnú kariéru skupiny ešte v začiatkoch.

Tim Hinkley potom spolupracoval so skupinami Dick & Firemen, Elkie Brooks, Beckett, Streetwalkers, Snafu, Dr. Feelgood, Bad Company, Whitesnake, Thin Lizzy a inými. Spolupracoval aj s interpretmi, ako sú napríklad Alvin Lee, Roger Chapman a Roger Daltrey. Aj v súčasnosti je uznávaný štúdiový hráč, ktorý sa venuje aj sólovým projektom.

hejkal 09/2007... (celý článek)