Anderson, Laurie
Laurie Anderson
09.01.2002 - 17:30 od: pigi
Legendárna predstaviteľka multimediálneho umenia s vynikajúcim renomé po celom svete. Jej legendárne šou, ktoré sú kombináciou computerovo-syntezátorovej hudby, videa, diapozitívov a provokatívnych monológov lákajú záujem poslucháčov už po vyše dve desaťročia.
Svojho času l'enfant terrible newyorskej avantgardnej scény, reprezentantka takzvaného ´elektronického folku´ sa narodila 5.júna 1947 na predmestí Chicaga, ako jedno z ôsmych detí. Záujem o hudbu u nej prepukol už v ranom veku, čo neskôr rodičov viedlo k tomu, aby ju prihlásili na štúdium huslí. Neskôr sa stala členkou Chicago Youth Symphony, s ktorými pôsobila niekoľko rokov. V období puberty však čoraz častejšie zápasila s presvedčením, že z nej bohvieaká inštrumentalistka nikdy nebude, a tak v šestnástich na muziku zanevrela. Svoje umelecké sklony hodlala využiť v inej oblasti - v odbore knihovníctvo, ktoré začala študovať na newyorskej Bernard College. Jej múza sa však po čase opäť prihlásila o slovo. Záľuba v umení sa u nej tentoraz rozvinula smerom ku štúdiu histórie...
Tým ale jej umelcké ambície zďaleka nekončili. Už ako ´magna cum laude´ odchádza v roku 1969 študovať sochárčinu na Columbia University, ktorú končí s titulom ´magister´. Následne na to prechádza profesorským pôsobením na niekoľkých univerzitách. Práve v tom období sa jej v hlave prvýkrát zrodilia idea uskutočnenia multimediálnych predstavení...
Umelecká scéna v SoHo v priebehu 70.rokov doslova prekypovala energiou. Umenie totiž v tom období predstavovalo jediný spôsob, ako uniknúť pred konvenciou. SoHo sa stala mekkou experimentalizmu a Laurie tam pre svoje ďalšie umelecké projekty úrodnú pôdu. Jej domovom sa stali najmä tamojšie galérie, kde zároveň uskutočnila prvé predstavenia - predstavujúce syntézu sôch a obrazových koláží nakrútených na 8 mm filme. Jej záľuba v jazyku ako takom, ktorá sa odzrkadlila v jej ozaj svojskom prejave, dodávajúcom týmto ´seansám´ punc originality.
Svojský zmysel pre humor prezentovala vrámci svojho prvého verejného predstavenia s názvom "Automotive" v 1972-om. Ako už názov napovedá, išlo o predstavenie, v ktorom hral dominantnú úlohu zvuk automobilových klaksónov...
Ešte v tom istom roku sa presúva do talianského mesta Genoa, kde sa zúčastňuje predstavenia "Duet On Ice".
Anderson bola čosi oveľa viac ako iba nejaký koncepčný klaun. Vďaka svojej posadunutosti všetkým, do čoho sa pustila a silnej emočnej senzibilite sa stala na muzikantsko-filozofickom nebi bezkonkurenčou ´postavičkou´.
Medzi jej najväčšie inšpirácie v tom období patril básnik Vito Acconti, ktorý sa stal známy najmä tým, že jeho tvorba nepoznala žiadne tabu, čím si vyslúžil povesť ´nemravného provokatéra´. Niekoľko Accontiho lekcií, ktoré absolvovala, neskôr využila i v praxi, vrámci vystúpení v newyorskom Artist's Space v roku 1975.
V nasledujúcich piatich rokoch sa jej umelecké aktivity sústredili na experimenty vrámci naozaj hlboko osobných predstavení ("For Instans" a "Suspended Sentences" z roku 1976) vrámci ktorých prezentovala svoj životný príbeh za využitia diapozitívov, filmových šotov a audio nahrávok. Keďže sama nechcela byť dominantou predstavení, stála počas nich v strede barového pultu...
S jej naozaj originálnymi šou sa mali čoskoro príležitosť oboznámiť aj v Berlíne, Philladelphii a San Diegu. V tom obdob ísa zároveň usilovne pustila do vývoja rôznych excentrických hudobných nástrojov, spomedzi ktorý získali u publika asi najväčšiu odozvu ´samohrajúce´ husle.
Od roku 1978 začala Laurie minutáž svojich vystúpení postupne skracovať, avšak s oveľa väčším dôrazom na experimenty. Radikálny zlom vjej muzikatskom zmýšľaní nastal potom, čo zhliadla pozoruhodné dielo Phillipa Glassa a Roberta Wilsona, operu "Einstein on the Beach". Štvorhodinovým eposom, ktorý predstavoval svojský pohľad na vedcov život a prácu, za využitia hudobno-vizuálnych prvkov bola Laurie doslova uchvátená.
V 1979 prezentuje v známej Carnegie Recital Hall svoj nový projekt s názvom "Americans On The Move", ktorý bol akousi genézou jej opusov "United States I-IV". Vrámci deväťdesiat minútovej šou opäť využila na dokreslenie deja množstvo množstvo pôsobitých rekvizít. Vo svojich predstaveniach taktiež uviedla množsvo sofistikovaných elektronických nástrojov (napr.vocoder a podobne) a efektov. Koncom roku 1980 však Laurie postupne začala upúšťať od prílišnej temnosti svojich predstavení a na prekvapenie mnohých priaznivcov vstúpila ä aj keď zatiaľ iba jednou nohou) do sveta pop music.
Skladba "O Superman" (akási elektronická mantra) sa stala jej prvým veľkým hitom, o ktorého distribúciu dokonca prejavil záujem label Warner Bros. Skladba sa stala zároveň pilotným singlom jej debutového albumu "Big Science". Laurie, omámená nečakane masovým úspechom nakoniec kontrakt s Warner podpísala...
Úspech skladby "O Superman" priniesol dostatočne vysoký prísun financií na to, aby sa Laurie mohla pustiť do príprav štvrtej časti "United States", ktorá sa dočkala premiéry v roku 1983, v priestoroch Brooklynskej hudobnej akadémie. Dĺžka trvania do dvoch častí rozdelenej šou bola priam neuveriteľných sedem hodín.
Po uvedení "United States I-IV", piatich nahrávacích setoch a vydaní knihy sa Laurie vydala na rozsiahle turné. Po jeho skončení sa opäť vrátila do štúdia, kde finišovala prípravy svojho ďalšieho albumu "Mister Heartbreak" (1984) - kolekcie novinikových skladieb, ako i materiálu, ktorý sa nevošiel na "United States". Pri prípravách nového materiálu Laurie podali pomocnú ruku aj Peter Gabriel a Nile Rogers. Krátko predtým, ako sa Laurie vydala na svoje ďalši turné, tentoraz však s ozajstným ´big bandom´zahŕňajúcim celkovo 35 ´duší´, začalo v televízii rotovať jej nové video ku singlovej skladbe "Shaker´s Day". Po skončení turné sa Laurie na čas zatvorila do svojho štúdia v SoHo, aby tu zostrihala najzaujímavejšie monety turné, ktoré v roku 1986 uzreli svetlo sveta ako VHS "Home Of The Brave".
Akokoľvek sa Laurie necítila byť ako po fyzickej i finančnej stránke pripravená na ďalšie veľké turné, v 1986-om ´odpálila´ fanúšikmi nadšene prijatú ´šnúru´ "National History Tour", ktorá opäť predstavovala skĺbenie jej vlastného muzikatnského štýlu s produkciou veľkej kapely. Aj napriek mnohým problémom, bolo "National History" jej asi najlepšie zmenežovaným turné, čo v konečnom dôsledku potvrdili ako vypredané predstavenia, tak i zvýšený záujem o jej nahrávky. Ako sa ale vraví, každá minca má dve strany a za popularitu sa obyčajne platí vysoká daň, čo v Laurieinom prípade znamenalo ´vyhostenie´z radov newyorskej umeleckej komunity, pre ktorú sa stala ´obyčajným komerčákom´...
Turné s názvom "Empty Places" v roku 1989 sa akoby chcela vrátiť ku svojim koreňom. Na pódiu sa opäť ocitla sama, rozprávala prípehy, spievala pesničky, premietala filmy a diapozitívy... Zdecimovaná sociálnymi programami Reaganovej éry, neskrývala vo svojich dialógoch zlosť a frustráciu.
Ťažkosti s hlasivkami, ktoré zažila počas "Natural History Tour" ju prinútili zaoberať sa technikou spevu naozaj seriózne. Hlboký, jazzovo-recitatívny štýl, akým sa prezentovala na "Mister Heartbreak" zamenila za melodický soprán, čo jej skladbám dodalo nové, nie nezaujímavé rozmery.
Po skončení turné rozsiahleho turné po Spojených štátoch a Európe, na ktorom si priznivci mohli ´zgustnúť´aj na bohatých computerom riadených svetelných efektoch sa Laurie opäť ocitá v štúdiu, kde nakrúca svoj ďalší titul s názvom "Strange Angels" (1989).
"Bright Red" nesie názov jej ďalší štúdiový album z roku 1994. Laurie na ňom nachvíľu upustila od sopránového spevu ála "Strange Angels" a vrátila sa ku svojmu divadelnému, empatickému frázovaniu. Nepochybne príjemným spestrením albumu je aj účasť Lou Reeda, ktorý si hosťovsky zahral i zaspieval v skladbe "In Our Sleep".
Následné "The Nerve Bible Tour" (1995), predstavovalo dovtedy snáď maximálne možnú ukážku multimediálne extravagancie. Ešte v tom istom roku sa na pulty dostáva aj jej prvý, dosť surrealistický CD-ROM "Puppet Motel", pomenovaný podľa jednej zo skladieb z albumu "Bright Red", ktorým Laurie jasne vyjadrila svoj pozitívny vzťah ku všetkému, čo sa týka počítačov a internetu.
V roku 1999 sa Laurie prihlásila o slovo ambicióznym projektom s názvom "Songs And Stories From Moby Dick" - šou inšpirovanej známou novelou Hermana Melvillea.
Jej zatiaľ posledným počinom a zároveň prvým hudobným nosičom od vydania albumu "Bright Red" je titul "Laurie Anderson: Life On A String", ktorý uzrel svetlo sveta v auguste minulého roku.
Diskografia (albumy):
Big Science (1982)
Mister Heartbreak (1984)
United States Live (1984)
Home Of The Brave (1986)
Strange Angels (1989)
Bright Red (1994)
The Ugly One With The Jewels And Other Stories (1995)
Life On A String (2001)
Oficiálna stránka: www.laurieanderson.com
Prevzaté z http://music.box.sk/news.php3?id=6662 so súhlasom autora
... (celý článek)