Reakce na recenzi:

hejkal - @ 03.09.2012

Priamočiary hard rock to má ľahké. Mrskne nejaký rif, nahodí svižnú rytmiku a davy šalejú. Skupina Agnes Strange si toho bola vedomá, nuž by ma neprekvapilo, keby tento model úspešne aplikovala a uspela. Dnes síce vieme, že neuspela, ale na pohode prezentovanej muziky to neuberá nič. Obzvlášť, keď ďalšou ingredienciou do výsledného pokrmu je blues.

Album Strange flavour sa rádiovými popevkami priam hemží, ako inak nazvať rozbehnutý kúsok Give yourself a chance? Alebo gallagherovský blues rock Clever fool? Kým počet opytovacích viet stúpne nad únosnú mieru, spýtam sa ešte, či sa gitarové trio mohlo v zlatých časoch rockovej hudby prezentovať inak, ako rázne. Tak čo, mohlo? Nemohlo! Mrmlavý kúsok Travelling ponúka svieže melodické sólo, akustické blues Alberta nás prenesie kamsi na plantáže, elektrifikovaná medzihra si to pre zmenu namieri do amerických priemyselných miest, aby to skončilo opäť pri bavlne. Citlivý kúsok Loved one zapadá do obrazu blues rockovej inštrumentálky, Failure opäť priamočiaru rockuje, a tak by sa dalo pokračovať. Buď sa jemne psychedelicky baladicky sníva (Children of the absurd) alebo sa strieda rázny hard rock s nemenej ráznym blues (pričom je to jedna pecka za druhou) a možno príde aj Johnny Cash. A to platí aj pre tri bonusy vrátane nepoužitej skladby Strange flavour, ktorá asi dala meno albumu, i keď sa naň nedostala.

Mám mix hard rocku a blues rád, a preto subjektívne pridávam na hviezdičkovaní.

P.S. Vydanie na CD z roku 2007 od Rev-Ola (divízie Cherry Red Records) je prvým oficiálnym, a trošku sa líši (playlistom) od starších pirátskych vydaní.