Brano - @ 27.12.2016 | #

Jasonovi Hartovi sa podarilo na tomto albume vykúzliť pravú hackettovsko-genesisovskú zasnenú atmosféru druhej polovice sedemdesiatych rokov.Ideálna hudba pre romantické duše,ktoré dávajú prednosť rozjímaniu a meditácii pred hlukom dnešného sveta.Umenie sa dá sprostredkovať aj nenásilne a prirodzene bez nejakého vrieskania,hlasitých reklamných kampaní a prílišného tlačenia na pílu.Tento album je toho dôkazom.Kto chce hľadať,ten nájde.

Spev Jasona Harta má láskavý rozprávačský charakter,podporený stále sa rozvíjajúcou a vzmáhajúcou sa inštrumentálnou kresbou,ktorá postupne naberá na šírke ,priestorovosti a mohutnosti.Pred poslucháčom sa nenútene odhalí široká paleta podmanivých melódií a harmónií nežne hladiacich dušu.Keď sa v tretej,najdlhšej kompozícii pridá aj krehký ženský vokál Keren Ann celkový dojem posvätného pokoja je zavŕšený a dokonale umocnený.V záverečnej skladbe sa ako hosť predstaví Steve Hogarth,spevák z Marillion-u.Jeho vystúpenie je pomyselnou čerešničkou na torte a uzatvára tento jedinečný album.

Ďaľšie slová sú už zbytočné.Už len pripomeniem,že Jason Hart hral v skupine Renaissance,kde spievala i Anna Haslam,ktorá mu namaľovala i obal albumu Speak.Na bassgitaru hrá John Galgano z americkej progresívnej skupiny IZZ.

Ak si nájdete niekedy čas na túto čarovnú hudbu,tak prajem príjemné počúvanie.

catcher @ 31.12.2016 15:09:55 | #
Braňo, ten čas vypočuť album som našiel, a nelutujem, parádná muzička. Milujem Banksov A Curious Feeling (aj reprodukciu Ainslie Robertsa "Wuluwait, The Boatman of the Dead" mám už veľa rokov na zdi) a Jason Hart tu perfektne zvládol vystihnůť pavučinové predivo starých časov, cez ktoré vidno slnko zapadajúce nad krajinou Genesis.
Skvelé album, ide vnu priam cez čtvrtů čakru.
5