hejkal - @ 31.07.2012 | #

K hudbe Pink Floyd som sa bližšie dostal okolo roku 1994, kedy som bol vzatý na ich koncert vo Viedni. Neskutočný zážitok, lasery cez celú oblohu, zvuk, sťaby z playbacku, Another brick in the wall zahrali, rovnako ako High hopes. Áno, boli to klipy k albumu The division bells, ktoré ma spolu so zmieňovaným hitom zaujali čoby malého fagana. Pamätám si ešte videokazetu s Pompejami a pavučinovými bicími, to bolo tiež zaujímavé. Nečudo, že mám k poslednému štúdiovému albumu trošku nostalgický vzťah.

Jedenásť skladieb totálne ovládol Gilmour a jeho meditatívne sóla, pri ktorých aj budhista vyzerá ako splašený kôň. A cluster one, What do you want from me, Wearing the iside out, Coming back to life, to sú skladby, ktoré nabádajú k zatvoreniu očí a snívaniu o príjemných stránkach žitia i bytia. Samostatnou kapitolou je neskutočne podarená skladba High hopes. Tráva je zelenšia, čo môže byť pozitívnejšie (HIV diagnóza určite nie)... Melancholické vzopätie génia a nech niekto skúsi povedať, že skupina sa skladateľsky vyčerpala! Minimálne v tomto prípade to neplatí.

Iste, nájdu sa aj slabšie kúsky (Take it back, Keep talking a iné), album by mohol byť o pätnásť minút kratší a znel by ešte lepšie, rád mu to však odpustím, keďže nič ďalšie už skupina nevyprodukovala a asi ani nevyprodukuje.

Čo dodať na záver? Pokojné dielo na pokojné prežívanie. Podľa mňa je to dôstojná rozlúčka s legendou. A tie videoklipy! Málokedy si s hudbou spájam vizuálne doplnky, avšak nedokážem si spomenúť na žiadne iné klipy, ktoré by som si tak pamätal a ktoré vyčnievali v čase i priestore ako dielo majstra sci-fi v záplave brakových spotrebných rodokapsov. Takto má vyzerať pop do rádií typu Jemné melódie a nie tie vyfabrikované výlučky, čo sa podliezajú masám. K The division bell podliezajú masy a to je sakra rozdiel!

pito63 @ 01.08.2012 22:38:27 | #
Tunajší plodný prispievateľ sa v poslednej dobe pustil do "nedotknuteľnej" modly menom Pink Floyd. Samozrejme, tým Progboard teraz aj žije, je to pochopiteľné. Bolo tu veľa pozitívnych i negatívnych reakcií, netvrdím, že neoprávnených, každý máme právo na ten svoj názor. Mnohé veci ma pobavili, dozvedel som sa veľa nového, ale v mnohých prípadoch som sa aj sklamal. Je mi jasné, že všetko každému sadnúť nemôže, ako v prípade hudby, tak aj v prípade písaného podania daného diela.
Chcem zareagovať na niektoré poznámky, ktoré sa tu objavili teraz a aj v minulosti...
Neberiem litánie o tom, že ak si niekto dovolí napísať negatívnu prácu na Pink Floyd, že je to iba prázdna póza a nejaká frajerina vybočovať z davu.
Neberiem poučky mudrcov, že musím padnúť na zadok pred dielom, ktoré uznáva celý hudobný svet.
Neberiem vyhlásenia, že každý by mal písať iba o tom, čo má rád. Som rozhodnutý, že ak mi to moje možnosti dovolia, napíšem slušnou formou o obrovských sklamaniach vo svojej zbierke.
Budem akceptovať fanúšikov akejkoľvek skupiny a rozvážne reagovať aj na hudbu, ktorá sa mi nepáči. To isté však očakávam aj z druhej strany.