Reakce na recenzi:

alienshore - @ 03.02.2016

Býva zvykom, že Dream Theater vydávajú svoje albumy pomerne pravidelne a cítiť v tom určitú formu biznisu, čo je samozrejme pochopiteľné, keďže musia z niečoho aj žiť. Tentoraz trvalo tri roky, kým prišla na svet dvojdisková nahrávka The Astonishing. Propagácia dávala do popredia hlavne koncepčný príbeh, ktorý čerpá zo sci-fi tematiky a video hier. Bolo teda jasné, že sa opäť pokúšajú vytvoriť veľmi ambiciózny projekt, ktorý bude tradične rozdeľovať fanúšikov do dvoch táborov.

Hudbu zložili kompletne Petrucci a Rudess a ich rukopis je jasne daný už mnoho rokov. Teší ma, že Rudess začal viac hrať na klavíri a je to poloha, ktorá mu jednoznačne pristane. Petrucci sa nezmenil ani v riffoch a ani vo vyhrávkach, čo je na druhej strane asi aj dobre. Lenže ako producent stojí za starú belu. The Astonishing si priam pýta kvalitného producenta, ktorých behá po svete niekoľko a ktorí už pracovali na rôznych významných dielach aj v danom štýle, ako je progresívny metal. Dôkazom toho je mizerný zvuk bicích, ktorý je prvoplánovo tvrdý a typicky "dream-theaterovský". Pochvala ide najviac smerom k spevákovi Jamesovi LaBriemu, ktorý opäť výborne rozlieva emócie do jednotlivých skladieb a taktiež aj k Johnovi Myungovi za perfektnú basovú prácu. K spolupráci bol pozvaný aj pražský filharmonický orchester, ktorý sa postaral o symfonické pasáže a dal tak celkovému vyzneniu neodmysliteľný hrdinský pátos.

Ak sa chcete v tomto dvojalbume trochu aj orientovať a rozumieť mu, tak je dobré poznať jeho príbeh. Ústrednou postavou je Gabriel z mestečka Ravenskill, ktorý dokáže tvoriť hudbu a spievať. Je prenasledovaný cisárom a hlavne jeho synom za svoj dar, ktorý považujú títo lídri za nebezpečný. Zamiluje sa však do cisárovej dcéry Faythe a o to viac sa to začne komplikovať. Objavujú sa tu ďalšie postavy, ktoré na príbeh nadväzujú a prinášajú sled udalostí, v ktorých je prenasledovanie a nakoniec aj smrť. Koncept v sebe nezaprie symboliku, keďže meno Gabriel znamená v hebrejčine muž boží. Faythe pre zmenu symbolizuje nádej na nový začiatok. Máme tu teda boj dobra a zla, lásku, revolúciu, hrdinstvo, obete a túžbu po spravodlivosti. Je tu zachytený aj určitý spasiteľský komplex, ktorý sa ukrýva na konci albumu, keďže Gabriel svojim spevom vráti späť k životu Faythe. Celkove mi pripadá príbeh trochu pritiahnutý za vlasy a koncepčne nedoladený. Reflektuje však istým spôsobom aj súčasnosť, keďže prenasledovanie, spoločenské rozdiely a neustály boj za ideály sú realitou tohto sveta. Mnohí prog-rockeri si určite spomenú na klasiku 2112 od kanadských Rush a americkí Dream Theater na tento opus jasne nadväzujú.

Prvý disk patrí k najdlhším v ich histórii. Neznamená to však, že aj k najlepším. Dystopian Overture je intrumentálka, ktorá prináša hlavné melodické témy, ktoré sa neskôr transformujú v rôznych obmenách. Po nej prichádza výborný song The Gift Of Music a najviac zaujme konečná inštrumentálna pasáž s neodolateľným "gentle-giantovským" fidlikaním. Všetko funguje až do skladby Act Of Faythe. Do tohto momentu to má spád a dobré nápady, ktoré sú podporené aj inštrumentálnym umením. Avšak potom sa to začne kaziť baladickým sentimentom, ktorý dostal až neúmerne veľa priestoru. Brother, Can You Hear Me? je napr. jasne inšpirovaná Pink Floyd a albumom The Wall, čo mi nepríde moc originálne. Do vyrovnaného stavu sa album dostáva až pri posledných troch skladbách, ktoré prinášajú opäť nápadité motívy aj melódie. Predovšetkým A New Beginning je skvelá vďaka Petruccciho sólam. Čo mi jednoznačne vadí sú krátke predohry, ktoré skôr špatia celkový dojem a navodiť futuristický koncept sa im aj tak nedarí. Aj na základe celkovej dĺžky sa to celé len zbytočne naťahuje, čo pôsobí dosť únavne. V prepočte na hviezdy – 3.

Druhý disk trvá našťastie len 50-minút. Moment Of Betrayal je proste klasický prog-metalový Dream Theater a tentoraz je to myslené pozitívne. Životaschopne znejú aj ďalšie skladby ako napr. opäť nadupaná The Path That Divides. Dejová línia prichádza k svojmu vrcholu a oslavné fanfáry signalizuje Hymn Of A Thousand Voices. Our New World má jednoduchú rockovú štruktúru a aj preto ju radím medzi najlepšie veci na tomto dvojalbume. Rekapitulácia v podobe titulnej The Astonishing dovedie príbeh k víťaznému happy-endu. Bohužiaľ, na druhom disku sa taktiež nachádzajú predohry a kadejaké výkriky, ktoré mi vadia, pretože zase mi uniká zmysluplnosť ich prítomnosti. V prepočte na hviezdy – 4.

Hodnotiť tento megalomanský počin je trochu problematické, keďže ambicióznosť prekrýva skutočný výkon, ktorý tu Dream Theater podali. The Astonishing má tendenciu sa páčiť vďaka náklonnosti k filmovej hudbe sentimentálneho charakteru. Predovšetkým hlavné motívy tomu jednoznačne nasvedčujú. Títo muzikanti však vedia čo robia, vďaka dobrej taktike. Predávajú staré ošúchané "traktorky", ako nové topánky a asi aj to samotné je už umením. Čakal som, že to dopadne horšie vďaka abnormálnej, vyše dvojhodinovej hudobnej nakladačke, ktorú musí poslucháč zniesť. Stačilo len tradične zoškrtať, prearanžovať, podchytiť najsilnejšie nápady a stlačiť to celé na jeden disk. Keby to tak urobili, bola by to naozaj bomba. Napriek tomu, sa o Dream Theater bude v tomto roku písať a hovoriť dosť veľa. Fanúšikovia sa budú prieť o to, či je tento počin naozaj dobrý alebo nie. Dream Theater však stačí, že poriadne rozvírili okolo seba hladinu a samozrejme očakávam, že dosiahnu aj komerčný úspech.

Hodnotenie: 3,5