Sajgon3 - @ 05.06.2017 | #

25 rokov - čiže štvrťstoročie si dal Roger pauzu od novej radovej dosky, ak za tú poslednú počítame AMUSED TO DEATH , album, ktorý podľa mňa naliehavosťou s prehľadom z pozície Watersa predčil kultovú stenu. Keď som si išiel album vypočuť po prvý raz, zaumienil som si, že ho nesmiem porovnávať s AMUSED-om, dopadlo by to asi zle. A dopadlo by to zle určite, aj keď úplne hrozne nie. Preto sa pozrime na novinku triezvymi očami - nie je to zlé album. Je to v podstate typický Roger, ktorého spoznáte po dvoch tónoch a po prvom otvorení úst. Hudba kulminuje niekde medzi obddobím FINAL CUT a skoršími sólovkami - neurazí a myslím si Rogerových fanúšikov nesklame. Berme to tak, že Roger už všetko čo chcel povedať - povedal. To najdôležitejšie čo mi tunak citelne chýba je bezkonkurečne smrtiaca "rogerovská" naliehavosť - začatá vo WALL.. a do dokonalosti dotiahnutá v AMUSED... Pre bežného poslucháča môže tento počin znieť bezmocne - na Rogerom nastavenú latku je to akási smutnejšia veselohra v 12-tich dejstvách. To najlepšie pre mňa predstavujú skladby PICTURE THAT a následná BROKEN BONES s nádhernými pasážami, ale potom sa to zase vracia do zabehnutých pokojných vôd. Zhrnuté - pekné album - žiadna flákareň - ale - príliš veselé -(( 3 a pol za album + 0,5 bodu za texty - tie sú silné ako vždy. Takže za 4 a ja verím, že z Rogera sa na staré kolená stal optimista - k nemu sa to VYSLOVENE NEHODÍ....

kairos @ 06.06.2017 19:28:30 | #
Naléhavost? Proboha, větší naléhavost si představit nedokážu. Zvlášť na 73-letého dědu. Je tam naléhavost ve všech myslitelných podobách - od typického Watersovského křiku (Picture That, Bird in a Gale), přes krásně vyzpívaný smutek (Last Refugee) až po nově objevenou tichou cohenovskou polohu (titulní píseň), která je tradičně Watersovsky sarkastická a dokonce je v ní naléhavost i skrz špetku humoru (miluju pasáž začínající "Ants. Maybe not ants..."). Jsem velmi příjemně překvapený. Musím se přiznat, že jsem Rogera už trochu odepisoval, ale nakonec dal dohromady opravdu silné album. Dokonalé není, ale není to takový průser jako třeba The Endless River, která se prostě do základní diskografie řadit nemůže. Rogerova nová deska ano.