Reakce na recenzi:

PaloM - @ 24.01.2008

Platňu Divergencie som už, rezignovaný z nečinnosti Collegia (CM), veľmi nečakal. No našťastie došla a na prvý pohľad obal 2LP zaujal úžasnými maľbami Albína Brunovského na dreve. (Hneď som začal zháňat reprodukcie - za komoušov ? ha - ha - ha).
Teraz pri počúvaní CD je prvý zlý dojem z technicky mizerného záznamu, zvukovo strašne ploché. (Poznámka: počuli ste niekto digit. remastr. CD z r.2007? Ja nie - je to lepšie?)K obsahu: Refrény, 1.časť, som už poznal z tretieho a posledného pre mňa koncertu CM. Divil som sa, že to nezaradili na niektorú skoršiu platňu. Akoby bola jedna z prvých hľadačských skladieb Mariana á la čo dokáže syntezátor. Nemé výčitky ma zaujali Hammelovym "najrockovejším" výkonom, čo som od neho počul. Po trochu smutných refrénoch ide P.F. 1982, ..., spomienka po 10 rokoch na "konvergentnú art -rockovú koledu". Ale aká !! Odpusťte trochu patriotizmu, na P.F mám slabosť. Čosi tak úžasne nádherné slovenské neviem k inému prirovnať. Cítim tam náznaky originálneho folklóru (ten mám rád), slovenských skladateľov zborovej hudby, do toho všade detská hravosť a Marián mal silné kopance Múzy. Pre mňa jeden z vrcholov CM.
Na Musica Concertante musí človek "dorásť", odporúčam tým, čo majú aký-taký vzťah k súčasnej "vážnej" hudbe. Má to svetlé momenty, zriedka to však vypočujem bez rýchloposuvu. Pesničkový blok (ako 4. strana 2LP) je pokorným smutno - nostalgickým koncom skupiny Collegium Musicum. Doslova pár skvelých pesničiek.
Našťastie sa Marián načisto nerozdivergoval a časom skonvergoval do pre mňa najlepšieho žijúceho SK koncertného umelca, exportne vyhovujúceho. Kto ho má rád a počul "Solo In Concert", vie, o čom je reč.
O tom ale nabudúce.
Nostalgicky by som mal dať 4, objektívne voči staršej tvorbe CM sa snáď hodí za 3.