PaloM - @ 13.07.2008 | #

ELP Works I 2CD (1977) remastrované v r.2001

Toto album je podľa môjho gusta: skladby klasickej moderny so symfonickým orchestrom, rockové pesničky, pestrý guláš štýlov, ktorý možno nedrží pokope, ale to som ani nečakal.
Každý člen zložil jednu stranu pôvodnej 2LP a poslednú 4. stranu spoločne.
CD1
1.Piano koncerto. Podľa bookletu Emerson strávil takmer celé roky 1974 a 1975 skladaním a nahrávaním koncertu. Rodil sa ťažko: počas nahrávania mu zhorel dom aj s podkladmi k dielu, písal to odznova. Ťažkosti boli i s Londýnskou filharmóniou. Podľa Emersona, hráči dychovej sekcie nástrojov si vzadu čítali porno časopisy a dirigent to prehliadal. Proste orchester nemal o túto hudbu záujem. Ďalšie problémy ešte len čakali s nákladnou realizáciou koncertného turné. Bez ohľadu na to všetko je to skladba na úrovni, v štýle počúvateľnej klasickej moderny 20. storočia a hádam ľahko stráviteľná aj pre artrockových fanúšikov.
LP strana Grega Lakeho (2.-6. skladby) je symfonicko – pesničková. Samozrejme, obrovský hit C’est La Vie jednoznačne kraľuje. Snáď to nie je kacírske prirovnať silu skladby k Epitaph z 1.LP/CD King Crimson. U ostatných skladieb by som uvítal aranžmá pôvodných ELP nástrojov. Po viacerých posluchoch to akceptujem ako príjemné pesničky, ktoré však s artrockom nemajú veľa spoločné.
CD2
Palmerove skladby (1.-6.) sa snažia byť farebné nástrojmi i štýlmi. The Enemy God Dances – úprava Prokofjeva, viac ako 3-minútové úžasné bolero, kde vyniká kontrast symfoňáku a bicích. LA Nights a New Orleans sa mi javia ako najslabšie z albumu.
Jemná úprava Bacha v Two Part Invention je vystriedaná čudným ďžezrockom Food For Your Soul (pre moju dušu nie). Orchestrálna úprava Tank je zaujímavá, dávam ale prednosť originálu.
Spločné skladby ELP (7.-8.). Úprava Coplandovej skladby Fanfare for the common man znie mojim ušiam lahodne a tak ako od ELP očakávam. Bol z toho i singlový hit. Záverečná skladba Pirates je zaujímavá nielen obsahom, ale i vznikom. Pôvodne zamýšľaná ako filmová hudba, po rozplynutí filmového projektu Normana Jewisona
„The Dogs of War“, na podklade Emersonovej hudby tvrdo pracovali Lake s textárom Pete Sinfieldom na dopracovaní speváckych partov a textov. Skladba je veľmi príjemná, nápaditá, vraj sú kritikmi cenené aj texty.
V booklete je historka, keď v čase dokončovania Pirátov v parížskom štúdiu, ELP obdržali pozvánku od Leonarda Bernsteina, v tom čase bol v Paríži tiež. Pri tej príležitosti mu prehrali túto čersto natočenú skladbu. Slávny skladateľ, bez toho, že by vopred vedel, kto je spevák, utrúsil práve k Lakemu: „vieš, spevák nie je zlý“. Lake mu na to: „Thanks, Lennie“. Na to sa obaja rozosmiali.
Album je doplnený 3 bonusmi z kocertu v Indiane 24.1.1978 : Tank, The Enemy God Dances... a Luskáčik (Nutrocker). Kvalita zázanu slabá, ale prevážená kvalitou vynikajúcich improvizácií.

Je to zvláštne dielo, kritikmi menej cenené, možno by z toho bolo kvalitné cca 50 minútové CD, čiže menej je niekedy viac. Pre mňa, skalného fanúšika Nice a prvých 6 štúdioviek ELP je toto dielo
Works I za 4 hviezdičky.

PaloM @ 09.06.2012 09:03:04 | #
Tak dnes ma Works Vol.1 tak drapli, že im dávam 5+1 hviezdičiek. Niečo ako jednotka s hviezdičkou.
Začal som s 2.CD, čiže skladby Palmera. Dnes ma Tank najviac bavil, džezrockové improvizácie pridali tomu vítaný ďalší rozmer.
Ak to číta hejkal, celkom by ma zaujímal jeho názor na výkony jeho bubeníckeho vzoru tu.
Nemôžem vynechať poznámku, že počúvam japonské remastre r. 2005 s tzv. K2 HD Coding. Fantastické !