Van Der Graaf Generator - H to He, Who Am the Only One (1970)
Reakce na recenzi:

WARNING/Výstraha:Tento hudobný materiál je vysoko návykový!!!
Pre mňa bez váhania päťhviezdičková záležitosť a doslova artrocková biblia.S týmto albumom som začínal spoznávať tajomnú hudbu VDGG,možno preto ho mám tak rád.Godbluff,Still life,Pawn heart sú tiež výborné platne,každá je svojím spôsobom iná,ale Ha to he...sa do mojej mysle a do môjho srdca zapísala úplne nezmazateľne.Už pri intre skladby Killer mi začína behať mráz po chrbte...Jacksonov saxofón je výnimočne nápaditý,skvele dotvára atmosféru prechádzajúcu miestami až do psychedélie.Peter Hammil spieva úžasne svojím nenapodobiteľným kúzelným až éterickým vokálom,ktorý miestami naliehavo vystupňuje takmer za hranicu vnímania.Smutno-zvláštna melancholická až zlovestne pochmúrna House with no door,kompozične náročné a zložité viacdielne skladby The emperor... a Lost...Nuda teda vôbec nehrozí!A záverečná Pioneers over C. zavedie poslucháča hlboko do tajov nekonečného vesmíru.Najmä záverečná pasáž je veľmi pôsobivá a celkom nenútene a voľne prechádza do psychedélie.Opäť výborný Jacksonov saxofón.H to he...práve dohrala a ja mám silné nutkanie znovu stlačiť tlačidlo play na mojom cd prehrávači.Majstrovské dielo!
Ondra @ 25.03.2008 23:50:29 | #
Zde také kapele sekunduje výtečný Robert Fripp, i když dle mého soudu dostal dosti malý prostor scvrknutý na pár sólíček a ještě poměrně krátkých.
Ovšem toto album, ač obsahuje fláky typu Killer a House with no Door, je celkově mírně slabší z první etapy tvorby skupiny, přeci jen Emperor a Lost jsou dosti rozvláčné kompozice a ztrácí v průběhu dynamiku, Pionýři to sice zachraňují, ale celkový dojem to už nevylepší. Prostě Emperor a Lost mírně nudí, což např. o The least... nebo Pawn Hearts řící nelze.
I když je fakt, že Emperor i Lost mají zajímavé texty, takže se člověk zaposlouchá do slov a překládá si :-))