bullb - @ 26.06.2017 | #

O Fermátu, „dieťa“ Fera Grigláka a Tomáša Berku som zaujímal hneď od vzniku skupiny. Prvé dva albumy samozrejme v zbierke nemohli chýbať, ale na tanieri gramofónu sa netočili často. Hudba je nevyspytateľná milenka, preto až v poradí tretí Huascaran spôsobil, že drážky platne boli „vydraté“. Pripisujem to čiastočne na vtedajšiu dobu veľmi zaujímavo a hlavne kvalitne zosnímaným nástrojom. Len pre zaujímavosť: skúste popočúvať dostupné nahrávky z tohto obdobia. Myslím si, že Huascaran by zažiaril.

Najvýznamnejším je však zhudobnený príbeh. Na túto tému bolo popísaného mnoho papiera, teda len stručne: ide o tragédiu horolezcov v Andách. Hudba, ktorá sa valí z reprákov nemôže nikoho nechať chladným. K autorskej a interpretačnej spolupráci dvojice Griglák a Berka sa pridávajú vyspelí spoluhráči, z ktorých sa mi veľmi páčia bicie Karola Oláha. (Bohužiaľ, už dávno bubnuje v nebi).

Všetko je podriadené silnej téme. Hudba dokonale ťahá poslucháča do deja, je univerzálna a fascinujúca. Pre mňa dodnes.

hellou7 @ 27.06.2017 11:02:13 | #
Toto album bolo moje zoznamenie s Fermatou pred mnohymi rokmi a dodnes ho mam najradsej. Odvazim sa povedat ze je to jedno z Top 10 platni ktore na slovenskej hudobnej scene vznikli.