nowhere_man - @ 13.08.2008 | #

Veľmi som sa tešil na Deža ako textára. A nie darmo. Niečo od Štrpku pochytil, ale ostal svojim. Textami sa odhalil až na kostru. Absolútne do tla. Hlavne text Harakiri je akoby spoveď jeho života. Z mnohých textov cítiť vplyv rakoviny. No a ako ateistovi mi jeho náboženské texty nevadia, sú proste iné. Myslím, že veľa urobil aj Andrej Šeban. Album je absolútne kľudný. Tiež ma nudil, ale po viacnásobnom vypočutí opäť prišiel poznatok o Ursinyho genialite. Vždy, keď počujem meno Dežo Ursiny, predstavím si niečo božské, a to som ateista. Ale Dežo... to je moj boh. Pre fajnšmekrov odporúčam aj jeho knihu Listy zdenke Krejčovej (1991-1995), ktorá vyšla na jeho šesťdesiatku a bolo to v jeho záveti. Vždy chcel napísať román, no nikdy nestihol. Jeho listy a texty však bohato stačia.

PaloM @ 13.08.2008 19:59:42 | #
Ja som katolík, Dežo nie je môj Boh (ani s malým "b"), ale samozrejme rozumiem ti. Aj mňa album nudil, hľadal som k nemu najdlhšie cestu. Lebo som ho nepozorne počúval a to bola chyba.
Výborne, že si pripomenul knihu "Listy Zdenke...".
Keď je reč o knihe, musím spomenúť obrovskú prácu Mariana Jaslovského, >> odkaz - tu sa dá kniha o Dežovi zadarmo stiahnúť, a súčasne "Rozhovory o Dežovi" - 17 dielov interview a spomienok jeho známych, množstvo foto (na InZine - odkaz na Marianovej stránke).