nowhere_man - @ 13.08.2008 | #

Veľmi som sa tešil na Deža ako textára. A nie darmo. Niečo od Štrpku pochytil, ale ostal svojim. Textami sa odhalil až na kostru. Absolútne do tla. Hlavne text Harakiri je akoby spoveď jeho života. Z mnohých textov cítiť vplyv rakoviny. No a ako ateistovi mi jeho náboženské texty nevadia, sú proste iné. Myslím, že veľa urobil aj Andrej Šeban. Album je absolútne kľudný. Tiež ma nudil, ale po viacnásobnom vypočutí opäť prišiel poznatok o Ursinyho genialite. Vždy, keď počujem meno Dežo Ursiny, predstavím si niečo božské, a to som ateista. Ale Dežo... to je moj boh. Pre fajnšmekrov odporúčam aj jeho knihu Listy zdenke Krejčovej (1991-1995), ktorá vyšla na jeho šesťdesiatku a bolo to v jeho záveti. Vždy chcel napísať román, no nikdy nestihol. Jeho listy a texty však bohato stačia.

nowhere_man @ 13.08.2008 22:02:20 | #
Neboj sa, ako Dežov znalec mám aj knihu aj Rozhovory mnohokrát prečítané. Inak chystá sa jej nové vydanie tento rok vo vydavateľstve Slovart, už sa teším, lebo je nezohnateľná. Marián Jaslovský je skvelý, aj jeho tri knihy. Dúfam, že pridá aj o Fermáte. A vďaka nemu mám v jeho knihe Collegium Musicum podpis od najslávnejšej zostavy (Varga,Frešo,Hájek,Griglák). A k tomu bohu. Nie som veriaci, ja jednoducho neverím takým veciam. No na druhú stranu veriacich neodsudzujem, iba fanatikov a cirkev. Myslím, že náboženstvo veľmi ovplyvňuje umenie, v tomto je nás ateistov málo. Ale nejde o to, v čo verím či neverím, ale aký som človek. A Deža som spomenul ako niečo božské preto,... skrátka ide mi z neho taká aura. Hlavne z obdobia, keď sa už liečil na rakovinu.