nowhere_man - @ 13.08.2008 | #

Veľmi som sa tešil na Deža ako textára. A nie darmo. Niečo od Štrpku pochytil, ale ostal svojim. Textami sa odhalil až na kostru. Absolútne do tla. Hlavne text Harakiri je akoby spoveď jeho života. Z mnohých textov cítiť vplyv rakoviny. No a ako ateistovi mi jeho náboženské texty nevadia, sú proste iné. Myslím, že veľa urobil aj Andrej Šeban. Album je absolútne kľudný. Tiež ma nudil, ale po viacnásobnom vypočutí opäť prišiel poznatok o Ursinyho genialite. Vždy, keď počujem meno Dežo Ursiny, predstavím si niečo božské, a to som ateista. Ale Dežo... to je moj boh. Pre fajnšmekrov odporúčam aj jeho knihu Listy zdenke Krejčovej (1991-1995), ktorá vyšla na jeho šesťdesiatku a bolo to v jeho záveti. Vždy chcel napísať román, no nikdy nestihol. Jeho listy a texty však bohato stačia.

PaloM @ 14.08.2008 05:09:27 | #
Jasné, to sa zhodujeme. Bol to len taký vtípek s Bohom, "nadhodil si mi loptičku", tak som to "odrazil", absolútne som nemyslel nič osobného. Bol som 28 rokov taký "latentný veriaci", neslaný-nemastný ateista, potom sa to na impulz zo života "chválabohu" preklopilo, považoval by som za životnú prehru vrátiť sa späť. Ľudia sú dobrí i zlí či vo viere, či bez, to rozsúdi najvyšší šéf, ako vravel Karel Kryl. Nemusím to viac spomínať.
To ma teší, že poznáš o Dežovi písačky, skôr som to pripomenul pre nových fanúšikov. Pri prvom čítaní tej knihy mi bolo veľmi smutno, keď bola reč o Dežovom pití, šlo nie o decáky ale o fľašky. To by zložilo i slona.
Chcel som sa ťa spýtať, či si poznal už Ursinyho LP z Opusu a ak áno, ako si hudby a texty v tedy vnímal? Ak si to vekovo nemohol, alebo už niekde tu písal, tak prepáč.
Včera som zaspával s knihou o Collegium Musicum, úžasné pozitívne čítanie.