Ursiny, Dežo - Ten istý tanec (1992)
Reakce na recenzi:

Veľmi som sa tešil na Deža ako textára. A nie darmo. Niečo od Štrpku pochytil, ale ostal svojim. Textami sa odhalil až na kostru. Absolútne do tla. Hlavne text Harakiri je akoby spoveď jeho života. Z mnohých textov cítiť vplyv rakoviny. No a ako ateistovi mi jeho náboženské texty nevadia, sú proste iné. Myslím, že veľa urobil aj Andrej Šeban. Album je absolútne kľudný. Tiež ma nudil, ale po viacnásobnom vypočutí opäť prišiel poznatok o Ursinyho genialite. Vždy, keď počujem meno Dežo Ursiny, predstavím si niečo božské, a to som ateista. Ale Dežo... to je moj boh. Pre fajnšmekrov odporúčam aj jeho knihu Listy zdenke Krejčovej (1991-1995), ktorá vyšla na jeho šesťdesiatku a bolo to v jeho záveti. Vždy chcel napísať román, no nikdy nestihol. Jeho listy a texty však bohato stačia.
nowhere_man @ 14.08.2008 10:43:31 | #
Neboj, ja som nebral tú vec s bohom (alebo s Bohom) osobne ani útočne. A čo sa týka veku, mám len 22. A najviac ma v hudbe ovplyvnil Dežo. Asi do dvadsiatky som bol čistý rocker, najviac som miloval Zeppelinov, Queenov a Beatlesákov. Považoval som to za vrchol a o žiadnom progrocku som nemal zdania. Potom som sa zbláznil do hovorového slova L+S (mám všetky albumy) a cez nich som začal počúvať aj hudbu, čo urobili s Filipom. No a napokon aj Filipa. Prečítal som si knihu M.Jaslovského a tam bola veľká chvála na nejakého Ursinyho. Neviem, čo ma k tomu viedlo, ale zohnal som si jeho diskografiu a začal počúvať... Odvtedy je všetko iné. Začal som počúvať progres a navyše som zistil, že československá scéna je mi milšia ako svetová. Dovtedy som neuznával moc slovenskú či českú hudbu. No a zmenilo to aj moje myšlienky, názory, úvahy... Štrpkove či Dežove texty, to ma neskonale povznáša. A som zvedavý, ako budú na mňa vplývať povedzme za 10-15 rokov.