nowhere_man - @ 13.08.2008 | #

Veľmi som sa tešil na Deža ako textára. A nie darmo. Niečo od Štrpku pochytil, ale ostal svojim. Textami sa odhalil až na kostru. Absolútne do tla. Hlavne text Harakiri je akoby spoveď jeho života. Z mnohých textov cítiť vplyv rakoviny. No a ako ateistovi mi jeho náboženské texty nevadia, sú proste iné. Myslím, že veľa urobil aj Andrej Šeban. Album je absolútne kľudný. Tiež ma nudil, ale po viacnásobnom vypočutí opäť prišiel poznatok o Ursinyho genialite. Vždy, keď počujem meno Dežo Ursiny, predstavím si niečo božské, a to som ateista. Ale Dežo... to je moj boh. Pre fajnšmekrov odporúčam aj jeho knihu Listy zdenke Krejčovej (1991-1995), ktorá vyšla na jeho šesťdesiatku a bolo to v jeho záveti. Vždy chcel napísať román, no nikdy nestihol. Jeho listy a texty však bohato stačia.

PaloM @ 14.08.2008 12:25:22 | #
Aj sa bojím napísať, že môj syn Martin je tak starý (vlastne mladý!) ako ty. Má iné záujmy, ale to je v poriadku. Vidím, či čítam, že o hudbe, čo počúvaš, dosť premýšľaš a to dnes (žiaľ) robí málo ľudí. Vývoj, ktorým si za tak krátku dobu prešiel, je impozantný. Dúfam, že ma správne pochopíš: verím, že nezostaneš dlho v zajatí len Ursinyho vesmíru.
Škoda by bolo nespoznať obrovskú variabilitu hudobných štýlov.