Zappa, Frank - The Mothers of Invention - One Size Fits All (1975)
Reakce na recenzi:

Zappa má úžasnú vlastnosť. Jeho hudba je spravidla od prvej noty presýtená vtipom, výsmechom a pocitom, že to nemyslí vážne.
One size fits all nie je výnimkou. Inca roads znie ako niečo, čo gotický vedátor spichol dokopy z rôznych častí mŕtvych tiel, elektrifikoval to a zázrak, ono to žije. A kým sa jeden nazdá, už je z toho klasika. Parádny tvrdý úvod Can’t afford no shoes je klasicky nahradený posmešnou slohou, nič to však nemení na tom, že je to výborná rocková vec. A ešte lepšia je pokojnejšia Sofa no.1. Moja naj skladba na albume je uletená Po-jama people. Sólová gitarová pasáž (ako všetky na tomto albume) je geniálna. To je Zappa v najlepšom svetle! A na One size fits all je potešiteľné aj to, že každá ďalšia skladba je minimálne rovnako kvalitná ako predchádzajúca. Florentine pogen ulietava vcelku slušne (v počúvateľných medziach), prekvapivá vsuvka Evelyn, a modified dog nechá poslucháča príjemne vydýchnuť a relaxovať v blues rockovom (á la Zappa) San Ber’dino. Andy má, ako je to u Zappu zvykom, dve polohy. Absolútna prča kontra špičková muzika. Mix, ktorý by nezvládol požívateľne ukuchtiť nikto, iba maestro osobne. A je tu záver, Sofa no.2 sa musí počuť, Germáni si prídu na svoje.
Vrcholná dávka Zappu za päť hviezd.
Lothian @ 12.05.2010 17:04:00 | #
I pro mne je One size Zappovou nejlepší deskou. A hned po ní jsou to Zoot allures. Myslím jeho mejrockovější a tedy nejpřístupnější alba skoro bez různých úletů. Pustím si občas rád Děláme to jen pro peníze nebo třeba King konga. Po Honzové garáži už nic,to šlo k popu.
Dlouhé roky jsem si myslel, že krásná kytara je Frankova, až na videu jsem viděl, že to byly především jeho kytaristi.