brain damage - @ 09.04.2010 | #

Genesis som vždy rešpektoval, už odmala keď som bol malý som vnímal v rádiu túto kapelu. Ale už len v zostave s Philom Collinsom. Ich staršiu tvorbu som vôbec nepoznal, a popravde ani neviem ako, dostal som sa k tomuto albumu.

Ako tu niekto spomínal, cítiť tu istú paralenosť s Pink Floyd, to čo však Floyd dokázali vyjadriť priamo a jednoducho, miestami až depresívne :-), tak s tým sa Genesis dokážu krásne vyhrať dať tomuto žánru nový rozmer.

Album prekypuje geniálnymi melodickými linkami. A i inak dosť podcenovaný bubeník, podľa mna podáva, viac než len slušný výkon.

Skladby pôsobia jemne a nenásilne, až na the knife, ktorá má až Purplovský šmrnc.

Na to že album bol nahratý v 1970tom, znie novátorsky a výborne i dnes .

brain damage @ 09.04.2010 17:33:38 | #
Minimálne ja tam cítim istú formu psychedélie, ale v jemnejšej forme, ako ju robili svojo času Pink Floyd.

Taká Echoes, alebo Astronomy domine kde je to aspoň z mojho pohľadu také priame až mrazivé, nehovorím že zlé. Pink Floyd mám veľmi rád.

Genesis tomu dávajú podľa mna taký rozmer variabilnosti, minimálne na tejto platni.

Napríklad vo White Mountain.

I keď je tvorba oboch skupín diametrálne odlišná, ich spojitosť vidím predovšetkým i v prístupe akým robili koncerty a akým spôsobom pracovali s publikom.