nowhere_man - @ 07.04.2011 | #

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

PaloM @ 29.09.2013 11:14:24 | #
gunslinger: nepochopil si, čo som chcel povedať.
Keď si kúpiš celý album, tak tú skladbu (na CD) jednoducho preskočíš.
Pokiaľ ide ale o koncepčné albumy, ako Selling England... určito je, tak je to zo strany poslucháča moc divné.
Vôbec nie som zaujatý proti mladým ľuďom, napr. v práci oveľa radšej robím s mladšími.
Prase z lesa (sorry, ten debilný nick si dal sám...) je mladý a neskúsený poslucháč. Keď tvrdí tu pred starými, reproduktormi ostrieľanými kozákmi, čo tvrdí, tak musí čakať reakcie, aké sa dočkal...
A ak nečaká, život (Progboard) ho naučí.
Aj mňa, starého psa, naučil.