Brano - @ 21.08.2008 | #

Vážim si Rogera Watersa napriek jeho ľavicovej politickej orientácii.Prečo?Pretože sú mi sympatickí ľudia,ktorí majú svoj názor,stoja si za ním a neváhajú ho aj verejne prezentovať.Mám v úcte ľudí,ktorí nežijú iba biologicky,konzumne a sebecky,ale ich zaujímajú problémy iných a sú citliví na neprávosť a nespravodlivosť.Amused to death na mňa nepôsobí depresívne,skôr veľmi realisticky.Prečo nepomenovať veci pravými menami?Prečo žiť v sebaklame?Prečo nevykričať to ,čo ma s prepáčením serie, na "plnú hubu"?Myslím,že Rogera značne serie stav tohto sveta...sociálna nespravodlivosť,nehanební politici ,ktorých jediná pracovná metóda je lož,vojnový štváči-tupé zelené mozgy,informačný teror valiaci sa z médii,desivé primitívne a zvrhlé filmy v TV,nenažrané nadnárodné monopoly....Obsah je v Rogerovej tvorbe na prvom mieste,ale aj forma je impozantná.A nemožno tiež zazlievať neustále pripomínanie osobných tráum z detstva,veď vyrastať bez otca,ktorý zahynul vo vojne, je iste veľmi bolestné a človeka to poznačí na celý život.Tento album si ja osobne cením viac,ako slávnu Watersovsko-Pinkfloydovskú stenu.Tá výpoveď je taká osobnejšia a naliehavejšia!Preto neváham ani na okamih dať tomuto albumu päť hviezdičiek!

Progjar @ 02.11.2011 17:47:34 | #
Brano. Tuto recenziu si pisal v roku 2008. teraz je 2011 a kde je rozdiel? Roger asi už vtedy tušil alebo priamo vedel, kam to dospeje. Súhlasím s tebou, vážme si ľudí, ktorí sa neboja povedať pravdu aj keď bolí. To pre dnešok platí ako vyšité. Hudba ako univerzálny vyjadrovací nástroj má tú výhodu, že ju ťažko cenzurovať. Long live roger and others.