hejkal - @ 16.08.2007 | #

Po personálnych pretrasoch a menšej časovej odmlke vyšlo prvé sólové album Jurgena Fritza...aha, ono sa to ešte volá Triumvirat, ale dlho už nebude (Fritz bol asi hanblivejší než napríklad Ted Nugent & Amboy Dukes alebo Frank Marino & Mahogany Rush). Toto bol prvý album, aký som od Triumvirat kedy počul a trvalo dlho, kým som si ho obľúbil. Je potrebné ho počuť viac krát.

Hneď úvodný slaďáčik prekvapí vokálom v duchu Lakea alebo Andersona (nie, že by sa podobal na konkrétnych interpretov). Zborový spev je už iba bonusom pri prekvapivom posluchu. Mám veľmi rád A day in a life, viac-menej sólovú kompozíciu pre klavír. Parádny motív má A history of mystery, hoci mi dodnes niečo pripomína. Vcelku zabudnuteľný slaďáčik je Cold old worried lady, navyše, nasleduje pravá Emersonovská skladba Panic on Fifth Avenue, jednoznačne najlepšia vec na doske. Hammondovskýá tvrďárňa, tak ako to mám rád. Záverečná titulka je opäť slaďáčik, je vidieť, že Fritz sa v tom období videl priam ako clivá popová stár. Bonusovka je dobrá rockovo našľapaná vec.

Tento album je asi najdospelejšie pôsobiaci v celej diskografii a hoci badať príklon k jednoduchosti, je výborný.

pito63 @ 16.07.2012 18:31:31 | #
Ak zoberiem do úvahy slová recenzenta, že to treba počuť viackrát, som prekvapený, ale na prvý raz ma to teda riadne oslovilo, ako prakticky celá tvorba Triumvirat, okrem posledných dvoch albumov, tie som nepočul. Musím súhlasiť; skladba "Panic on Fifth Avenue" je naozaj skvelá "emersonovka"!
Zaujímavá kapelka! No nič, nechám si to trošku uležať v hlave a uvidím, čo nakoniec objednám. Je to ťažké rozhodovanie, tá prvá päťka ma skutočne chytila a zanechala silný dojem. Zostávajú 2 štúdiovky som úmyselne vynechal, pretože v obchode, kde nakupujem nie sú momentálne dostupné a ani ohlasy na Progboarde neboli práve najlichotivejšie.
Hejkal, vďaka za "Old Loves Die Hard"!