Jardo - @ 29.09.2013 | #

Viackrát som sa chystal, že k tomuto majstrovskému výtvoru niečo napíšem. Vždy ma však niečo odradilo. To niečo bola (a stále je) moja neschopnosť opísať tento hudobný skvost. Jednak napísať niečo, čo by skutočne odpovedalo tomu, čo nám toto veľdielo ponúka a na druhej strane, opísať to tak, aby aj tí, ktorí ho zatiaľ ešte nepočuli, zostali udivení a naštartovalo ich ho počuť. Ale je jasné, že sa mi to nepodarí. Nie som profík ako Petr Gratias, ani neviem písať odborným štýlom ako alienshore alebo použiť také trefné prirovnania a výstižné charakteristiky ako hejkal a nedokážem písať tak pútavo ako Brano. To, čo sa v mojom vnútri odohráva pri počúvaní tohto albumu, by nedokázal opísať snáď ani sám veľký Dostojevskij. Moje ja teda kapituluje pred týmto unikátom, pretože akákoľvek snaha by bola nezodpovedajúca realite počutého a preto len „pavlovsky“ skonštatujem, že ani (ľudské) ucho nepočulo... ! (a dodám) tak božské hudobné nápady, aké zdobia tento album.

pito63 @ 30.09.2013 08:04:57 | #
Jardo
Viackrát si sa chystal niečo napísať, ja som si to viackrát prečítal. Už to tu bolo spomenuté, nemusíš mať žiadne mindráky. Tvoje počiatočné práce svedčia o tom, že vieš dať na papier svoje pocity. Nikde nie je napísané, že to musí byť diplomová práca na 100 strán. Mne sú takéto vyznania radosti (sklamania) milšie, ako bezduché a v konečnom výsledku anonymné klikania na hviezdy.
Je to náhoda, ale práve včera som uvažoval nad tým, že po dlhom čase prevetrám zbierku Jethro Tull. Nakoniec som sa rozhodol pre južanov Molly Hatchet. Dnes si teda dám, aj Tvojou zásluhou, "Deň s Jethro Tull".
Díky!