moonySK - @ 12.04.2012 | #

TALES FROM TOPOGRAPHIC OCEANS.

Urobiť skvelú dvojplatňu je dôkazom vyspelosti kapely ako takej. Bohužial Tales from Topographic Oceans ako celok na mňa pôsobí nedorobene, priam pozliepane. Prevažujú tú nerozvinuté výpady jednotlivých členov nad jednotnosťou suít, je to viac menej klávesovo-textársky album.

Keby som sa mal presunúť na hodnotenie jednotlivých strán, bude to ťažšie. The Revealing Science of God je veľmi pekný úvod, ktorý by však mal končiť 13-14. minútou, pretože sa iba zbytočne naťahuje a koniec je nedorobený. The Remembering je na tom už štruktúrne lepšie, ale ako záplata za málo nápadov je tu až príliš textu Jona Andersona. Tretia strana patrí mojej najobľúbenejšej kompozícií z tohto projektu (možno aj z toho dôvodu že som bubeník), je to pre mňa veľkolepý epos a púšťam si ju najčastejšie z celej platne. Veľké finále, záver celej dvojplatne Ritual /Nous Sommes Du Soleil/ je naozaj vydarený, ale stále sa tu bavíme o predlžovaní kompozície a pre mňa sa tu nájdu miesta, ktoré ma neskutočne nudia.

Rick Wakeman sa naozaj pekne rozlúčil s druhou epizódou Yes a nováčik Alan White sa tu prejavil ako skvelý bubeník. Je však naozaj veľmi náročné počúvať platňu na jeden hlt a absolútne ju nedoporučujem nováčikom u kapely.

3

@ 15.04.2012 09:00:30 | #

Jo, sorry.. splet sem si to s Yessongs. Obe tyhle desky sem mel kdysi davno na LP.. A na TfTO CD vydani jsou + dva 20min. bonusy, coz me v tom okamziku nedoslo.

Podobnost s Broadwayi mi prijde v tom, ze obe alba jsou do urcity miry v podobnym duchu. Obe kapely dosly ve stejnou dobu ve svy tvurci cinnosti k podobnymu bodu. Obe dvojalba jsou hodne koncepcni, hudba je vic plosnejsi, rozvlacnejsi a usmernenejsi nez jejich predchozi desky.
Obe tyhle alba se ve svy dobe setkavaly s hodne rozporuplnejma nazorama (je zajimavy ze TfTO od Yes bylo v UK dva tydny na 1. miste, kdezto Broadway az na 10.)
Si pamatuju ze vetsina lidi z myho okoli povazovala za nejlepsi desky od Genesis (s PG) Trespass, Nursery a hlavne Foxtrot.. ale i Selling, kdezto Broadway jim pripadala uz az moc neutralni, monotonni a do jisty miry i "nudna".. me v ty dobe (16-18 let) ostatne taky. Az pozdejc sem ji prisel plne na chut a jeden cas sem ji dokonce povazoval za jejich nej album.
A stejna situace je (aspon pro me) i pripad tohodle dvojalba od Yes. Na me pusobi extremne nostalgicky, uvolnene a uklidnujicim dojmem..