hejkal - @ 05.04.2009 | #

Monument rockovej histórie! Zrod symfonického art rocku! Najlepší progresívny album všetkých čias!

K tomuto albumu sa už vyjadrili toľkí, že niet čo napísať a pridať k tomu niečo nevypovedané.

21st Century schizoid man je tvrdší než tisíc zbustrovaných grgajúcich dead metalistov spolu, I talk to the wind je jemnejší než najkvalitnejší Harmasan, dva monumenty symfonického scénického krásna, to sú Epitaph a In the court of the crimson king. A napokon je tu Moonchild, vec, ktorá niektorým nesedí, ale podľa mňa je nedeliteľnou súčasťou práce Frippa a skupiny v polohách ticha a neriadeného zvukového staccata.

Takže neprekvapivých 1000 hviezd za najlepší debut art rockovej evolúcie, ktorá sa tu niekde zároveň aj zrodila.

PaloM @ 05.04.2009 10:31:05 | #
Pamätám si na študentské roky strávené na internáte (koleji) Mladá garda v Bratislave (1976-81) a internátny rozhlas s hraním na želanie. Môžte hádať, čo bolo najhranejšie (Epitaph). Piaty rok som to už nenávidel :-)) To nemení nič na fakte, že je to jedno z najkrajších diel v histórii hudby. A súhlasím aj s Apačom, pohľad na obal a hudba znie v ušiach.