hejkal - @ 03.12.2008 | #

Smrť Leona Wilkesona sa pravdepodobne podpísala pod výslednú nahrávku. Zvuk je studený, odľahlý a celkovo nepríjemný. Skladby sú nie príliš záživné a strácajú sa jedna v druhej. Existujú tu iba dve výnimky, Mad Hatter (pocta Wilkesonovi, ktorý celý život nosil zvláštny klobúk) a Jake, čo je rifová hard rocková skladba najvyššej akosti. Pre Skynyrd dosť netypická. Za absolútne zlo sa dá považovať bonusová skladba s Kidom Rockom, niečo ako najvýgrcnejší hard core na motívy Gimme three steps (po Steve Morsovi už druhá katastrofa, asi vždy, keď členom skupiny hrablo, išli zhovädiť práve tento song, ktovie, čím si to zaslúžil). Nepresvedčivý vstup do nového milénia a sklamanie nadšeného fanúšika. A existuje aj s bonusovým DVD, ktoré rovnako za nič nestojí, nejaký klip a pár kecov.

pito63 @ 15.08.2012 06:25:59 | #
Možno som to napísal trošku unáhlene, ale ak to odľahčím, tak po prečítaní recenzie som mal strach vložiť disk do prehrávača. Netvrdím, že je to vydarený album a hviezdne chvíle skupiny, ale úvod mi sadol, slušne som sa bavil, preto tá moja prvá veta. Aj z toho spojenia s Kid Rockom som čakal väčšiu hrôzu.
Je mi jasné, že Lynyrd Skynyrd sú pre Teba lepší. Albumy, ktoré si vymenoval, mám rád. Moja reakcia bola na neskoršiu tvorbu. Je mi jedno, či má Molinka rovnakú šablónu, ktorú používa na každom štúdiovom albume. Ak zoberiem "Twenty", pôjdem hore a opäť to trošku odľahčím, tak pri Lynyrdovi sa nemôžem dočkať konca, kým pri Molinke mám radosť.