Birth Control - Hoodoo man (1972)
Reakce na recenzi:

Birth Control bola jedna z prvých skupín, ktoré som na progboarde kedy „recenzoval“, a preto som sa rozhodol, že sa o to pokúsim znovu a neskopírujem sem vtedajšie vety limitované predovšetkým tým, že sa to tu hralo na prog. Čo sa týka CD Hoodoo man, mám verziu z roku 1994 od Columbia (Sony). Kúpil som ho vo Frankfurte nad Mohanom v CD bazáre za babku a celkom ma to potešilo (viem, že dnes existuje zvukovo príťažlivejšie vydanie aj s bonusmi, ale finančné limity nepustia, niektoré skupiny mi ostanú v staršom prevedení).
Album sa dá krátko zhodnotiť ako Deep Purple klon. Kým niekto to berie ako handicap, ja to kvitujem, hard rocku nie je nikdy dosť. Je tu šesť skladieb, ktoré stoja na klávesovo-gitarovom dlhočiznom sólovaní, inšpirácia Britániou skupine prospela. Pozitívne vnímam aj fakt, že na albume nie je jediný slaďák, nie, že by som ich nemal rád, tu však vôbec nechýba. Okrem jemnejšej rýchlovky Suicide (áno, samovražda sa môže byť aj príjemná) tvoria gro ťažko položené veci ako Buy!, Get down to your fate a predovšetkým megaznáma repetitívna Gamma ray (sú tu aj párplovské vokálno-nástrojové odpovedačky) a titulná Hoodoo man. Tá obsahuje jeden celkom zaujímavý fenomén, ktorý sa teraz pokúsim trošku rozpitvať. Ústredný motív stojí na mierne nepravidelne gradovaných pauzách, čo má dve roviny. V prvej je jasné, že skupina chcela prísť s niečím, čo nebude len tak pravidelné a predvídateľné. A celkom sa jej to podarilo. Ale. Pripomína mi to rýmovanie v básňach. Dnes už málokto vytvorí rým, ktorý by nebol použitý alebo očakávaný. Ak sa to podarí, je to väčšinou vyvážené zámerným úsilím odlíšiť sa a je to z toho cítiť. A presne tento pocit mám z Hoodoo man. Je to, našťastie, podané presvedčivo, ale skladateľský úmysel pre úmysel z toho aj tak cítiť. Posledná skladba na albume, Kaulstoss, je ako z inej planéty. Nemecká ľudovková zmes motívov vo veselom opare, je to kravina, ale náhodou to funguje ako odľahčenie pomerne temného vyznenia dosky.
Výborný hard rockový album prinášajúci všetko, čo sa od tohto štýlu čaká.
pito63 @ 05.10.2010 16:05:03 | #
Hejkal, predieram sa diskografiou Birth Control. Mám za sebou prvé štyri štúdiovky a "Live" (1974). Som naozaj milo prekvapený. Sadlo mi to na prvý raz, vyzdvihol by som "Operation" a "Hoodoo Man". Ešte raz, vďaka za odporúčanie!
Podobne, ako Filozofovi, mi to prirovnanie ku klonu Deep Purple príliš nepasuje. Hudba Birth Control je, podľa mňa, postavená na výrazných klávesových plochách, Lord v Párploch taký priestor nedostával. Ja som však iba amatér, Ty to isto počuješ inak.
Paľo, máš naozaj pravdu. Filozofa je škoda.