Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.11.2009

Za zvukov dunivých bubnov je na popravisko vedený odsúdenec. Popiskuje si tradičnú väzenskú pieseň kdesi z južných štátov Konfederácie. Ako do toho spadol?

Začalo to v bare, kde za tónov plačúceho saxofónu vstúpila do dverí ona. A s ňou neprišiel zákon, ale destilovaná obilnina, ktorá spôsobila, že dvaja priatelia už neboli súžení žiadnymi problémami a ani starosťami. V alkoholickom opare zabudli, ktorý z nich napokon tú ženu získal (či už srdce alebo telo, to záleží na povahe čitateľa, romantici a kardiaci pokojne môžu veriť prvej možnosti). Aké bolestivé bolo vytriezvenie. Obaja ju chceli a boli ochotní sa o ňu pobiť (a aj o ten obilninový mok). A keď vyšlo najavo, že v noci mohli byť úspešní viacerí, cítili to ako podvod. Dievča by nemalo byť v centre dvojitej lásky. Vidíš, dievča, čo si spravila zle? A kým sa rozum a pamäť túlali, vypukla hrmavica. Nebolo ani treba veľkého mudrca zo sídelnej ulice polície, aby bolo jasné, že nôž v hrudi jedného viedla ruka druhého. Neskoro bolo cítiť bolesť. Ale cítil ju. A bolesť má svoju pamäť, ktorú veľmi rada vyjaví svojej obeti. Láska svätí prostriedky, ale má aj svoje následky. A voči ním je vzbura márna. Chudák skončí na šibenici.

A o tom je blues...

Hudba má zvláštnu moc. Občas dokáže rozprávať príbehy, ktoré sa utvárajú vo vedomí poslucháča a menia fantázie na vízie. A o tom je tento album. O počúvaní a snení.

P.S. Na plné pochopenie je potrebné pozrieť si zoznam skladieb, všetky sú súčasťou textu.