POsibr - @ 02.07.2017 | #

Ak zmiešame pop, rock, jazz, trošku funky a R&B a celé to podlejeme chytľavými melódiami a šikovnou virtuozitou, dostaneme debutový album Steely Dan - Can't Buy a Thrill. Ide naozaj o príjemný a nenáročný posluch, avšak to mu v žiadnom prípade neuberá na kvalite a výpovednej hodnote. Máme tu už teplé letné mesiace, takže neprichystal som tu žiaden komplexný elaborát, ale skôr jednoduché dojmy a pojmy, aké z tohto parádneho albumu mám.

Už od úvodných tónov DO IT AGAIN sa stretávame s chytľavým melodickým motívom, hraným na elektrické piano, podfarbené nenápadnými tónmi gitary a tancachtivou rytmikou. O zvučné vokály sa v otváracej skladbe postaral Donald Fagen a pasuje mu to tu presne ako povestná riť na šerbeľ. Pri počúvaní tejto skladby si predstavujem uvoľňujúcu jazdu kabrioletom po kalifornskej diaľnici so zapádajúcim slnkom na obzore. DIRTY WORK je môj obľúbený kúsok na albume, lahodivý pop, chytľavá organová melódia, saxík a jemný sólový spev, tentoraz obstaraný Davidom Palmerom. KINGS je trošku serióznejší pop so štipkou folku, na gitaru sa tu prvýkrát predstaví "hosťujúci" Elliott Randall (jeho dominantný zárez ale ešte len príde). Bubeník Jim Hodder odspieva štvrtú MIDNITE CRUISER, opäť postavenú na chytľavom refréne, ktorý si budete spievať spolu s ním. Jednoduché sólko si tu strihne Baxter a už zatvárame úvodnú polovicu platne piesňou ONLY A FOOL WOULD SAY THAT. Prvá strana má veru vyrovnané skladby, ťažko hľadať slabšie miesto.

Druhú polovicu otvára jedna z najznámejších skladieb skupiny - REELIN' IN THE YEARS. Práve túto hitovku gitarovo ošetril Randall a počuť to od úplného začiatku, šesťstrunové tóny sú tu akési živočíšnejšie. O sólach v tejto piesni sa pochvalne vyjadril aj sám Jimmy Page. Opäť ďalšia parádička, akoby stvorená na príjemné letné večery. Vážnejšie kontúry má ďalšia FIRE IN THE HOLE, obzvlášť sa mi pozdáva úvod a medzihry na piano, ktoré spolu so spevom ponúka Fagen. Posledná trojica skladieb ma už necháva o čosi chladnejším, avšak stále ide o veľmi kvalitný pop, resp. soft rock, no už tu trošku absentuje ten šarm. Opakujem však, stále je to paráda, v žiadnom prípade nejde o vatu. Vyzdvihnem akurát zladený dvojvokál Fagena a basáka Waltera Beckera (s výnimkou Baxtera si teda na albume zaspieval každý radový člen), v progresívno-popovo ladenej zatváračke TURN THAT HEARTBEAT OVER AGAIN.

Suma sumárum veľmi príjemné počúvanie, kvalitatívne na vysokej úrovni, ako po aranžérskej, tak po hudobníckej stránke. Priam ideálne na letný večer, s pohárom vína a vetrom v tvári a v dobrej spoločnosti. Hudbe zdar a príjemný zvyšok víkendu, kolegovia.

catcher @ 04.07.2017 09:55:26 | #
POsibr : pozdě není nikdy, apoň víš, že jsi narazil na léty ověřenou kvalitu.
Já jsem na sklonku 70's náhodně koupil při odjezdu od Jadranu jejich 2LP výběr Do It Again. Nějakou dobu pak ještě trvalo(ale zase ne tak moc dlouho), než mě Walter s Donaldem dostali, ale teď už jsem jejich skalní fanda. Je to ryzí, nadčasová a multižánrová muzika, která kdykoli po ní sáhnu, spolehlivě zvedne náladu. Něco na tom možná bude, že je v ní jakési kompendium 'late 60's Flower Power'.
Novější věci a sólovky těch dvou jsou taky parádní, i když tam už trochu chybí ten pel sedmdesátek.
Těm, které kapela zaujala, bych doporučil Citizen Steely Dan (box 4CD, kde je všech sedm LP 1972-1980 plus pár bonusů a zajímavá info brožura). Výborné jsou i koncerty, třeba Alive In America, nebo sólovky - od Donalda třeba Morph the Cat a Walterova 11 Tracks of Whack nebo Circus Money.
Letos zase koncertují, tak třeba budou i nějaké termíny blíž (zatím avizovaný Dublin a Londýn). Budou s nima hrát i další klasici - Doobie Brothers, ke kterým po třetím albu Steely Dan přešel zmíňovaný Skunk Baxter.