Profil uživatele adam
Recenze:
Zappa, Frank / Congress Shall Make No Law...
| 2014-01-31 | Čo sa výpovede týka absolútny vrchol posolstva ktoré tu Frank zanechal. I keď citujúc ho: Nie je potrebné byť v pamäti, uvažujem či by on osobne stál a súhlasil so zverejnením týchto nahrávok. Gail ale potrebuje prachy a vďaka tomu to tu je.
Album je kompiláciou jeho pamätnej reči v senáte (kde brojil spolu s Johnom Denverom a Dee Sniderom proti označovaniu/cenzúre v hudobných dielach. To je tá debilná čiernobiela nálepka čo šialení bigoťáci pchajú na CD keď tam je vulgarizmus, alebo sex, alebo iný názor ako názor davu :-D ) a ďalších jeho preslovov a odpovedí na danú tému.
Myslím že i keď to nie je hudobné dielo, bolo by určite prínosom do ktorejkoľvek zbierky tu prítomných aktivistov, možno by začali chápať zásahy do diskusie, zodpovednosť vyplývajúcu z kompetencii a aj cenzúru trošku ináč.
Hviezdy nedám, lebo to nie je o hudbe i keď je to riadne rošambo.
» ostatní recenze alba Zappa, Frank - Congress Shall Make No Law...
» popis a diskografie skupiny Zappa, Frank
Love / Forever Changes
| 2013-11-19 | Tento počin je naozaj pozoruhodný. "Multirasová nočná mora" ameriky je tu pretavená do jedinečne tvorivej podoby. Jeden z najlepších albumov histórie a jednoznačne jeden z vrcholov hudby rokov 60tych.
K albumu som sa dostal úplnou náhodou dakedy v rokoch 90tych pri skúmaní a objavovaní umelcov čo odmietli účasť na Woodstocku.
Album je tým najlepším čo rok 1967 priniesol. folk, acid, psychadelie, baroque pop, krátke kompozície, dlhá kompozícia, pokusy v štúdiu, akustika a elektrika. Černoch spievajúci bielym hlasom. Aranžmá jednotlivých nástrojov pripomína Briana Wilsona.
Po tomto albume dochádza v kapele k preskupeniu síl a na úspech tohto diela už nikdy ani len z diaľky nedosiahnu.
» ostatní recenze alba Love - Forever Changes
» popis a diskografie skupiny Love
Zappa, Frank / The Lumpy Money Project/Object
| 2013-11-04 | Kompilácie sú väčšinou na hovno, nakoľko sa jedná výhradne o vytrieskanie peňazí od nadržaných fanúšikov. Gail Zappa je v tomto úplná onanistka, nakoľko po Frankovej smrti vydala viac albumov ako Frank počas života (prosím nebrať doslovne).
Táto kompilácia je však svojim spôsobom výnimočná.
CD1 obsahuje monomixy oboch platní(pre tých úplne neznalých sa jedná o Lumpy Gravy a Were only in it for the money) tak ako ich Frank mal vymyslené. To znamená že Lumpy Gravy je tu v pôvodnom, kratšom a kompaktnejšom prevedení, ktoré je omnoho príjemnejšie na počúvanie ako neskôr vydaná verzia. Tých 9 skladieb na seba nadväzuje a spolu gradujú do finále, ktoré potom prirodzene vyústi do were only in it for the money. Žiadne surfarske hudby, žiadne deodenum... Just Lumpy Gravy.
CD2 je klasika čo všetci nemilosrdne poznáme z edície 1984 s nanovo namixovanými podkladmi, zmenenou basou a bicími a s dodatočnými vokálmi. škoda.... Ale takto v komplete s prapôvodinou mi to nevadí.
CD3 sú klasické bonusy, kecania, skúšania a hlavne teda vysvetľovania čo je prečo tak ako to čo má preto....
Spočítané a x krát vypočuté, je to šupa a ja ju môžem len odporučiť. CD1 za 5 hviezd, ostatné za 3.
» ostatní recenze alba Zappa, Frank - The Lumpy Money Project/Object
» popis a diskografie skupiny Zappa, Frank
Fermata / Dunajská legenda
Veľmi ťažko sa popisuje niečo, k čomu má človek priam citový vzťah popretkávaný zážitkami.
Mal som 19 a skončil som akurát prvý ročník architektúry. Začalo leto a ja som bol zavretý v robote. Pokiaľ sa ostatní konškoláci kúpali, ja som klikal pôdorysy. V tom nemenovanom bratislavskom ateliéri bolo zakázané muziku púšťať nahlas a slúchadlá vadili šéfstvu z dôvodu mne neznámemu dodnes. Asi v polke júla šiel šéf na dovču a mne sa otvorili brány porušovania pravidiel. Vedel som že v ateliéri je brutál hifi, ktoré nik nevyužíva. Doma napočúvané CD mi bolo blbé nosiť tak som si kúpil toto. Vtedy to bola horúca remastrovaná "novinka". Nepoznal som odtiaľ nič, okrem prvej skladby (idiotský počin bontonu) Perpetuum, ktorá tam ale nepatrila. No to čo prišlo potom ma položilo. Niečo tak originálne, tradičné a súčasne mystické. Milujem tie okamihy a zamiloval som si ich od prvého počutia, ako tam v tých skladbách beží dej, dejiny a osobnosti. Dva týždne v ateliéri nehralo nič iné. To CD si okrem mňa kúpili ešte 4 kolegovia a do mp3 sme to nahodili pre kamarátov ešte v ten deň keď som to doniesol. (pre pochybovačov - mp3 v komunite architektov fičalo od cca 1997)
Potom skok a oblúk. Keď som architektúru končil, hudbu z dunajskej legendy a citácie so Svätopluka od Jána Hollého som použil do interaktívnej prezentácie. Teraz na to tancuje môj syn.
» ostatní recenze alba Fermata - Dunajská legenda
» popis a diskografie skupiny Fermata
Hancock, Herbie / Head Hunters
Tento míľnik v Herbieho tvorbe je archetypiálny jazzfunkový počin a ako taký je aj vnímaný verejnosťou. Ja ho vnímam ako čistý funk, nakoľko saxíky a Herbieho prelúdia tu majú s jazzom pramálo spoločného. Stačí si vypočuť Sly and family a človek objaví zdroj odkiaľ tento album čerpal. To je však nie na škodu. Práve naopak.
Funk som mal vždy mimoriadne rád veď "fonky nálada" tu bola pre moju generáciu od polovice 90tych rokov.
Toto dielko som ostal do rúk systémom akým kupujem CD už roky. Naslepo. Vedel som že chcem niečo od Hancocka na zoznámenie sa a toto CD bolo najlacnejšie. Keď som ho vrazil do môjho vtedajšieho Noname CD prehrávača, po prvotnom zapískaní(prehrávačova improvizácia na každé CD ktoré mal), začala ARP riffovina a následne pridávanie sa ostatných muzikantov, ktorí skladbou Chameleon navodzujú stav akoby človek sám bol týmto plazom so sekanými pohybmi na love.... Úplne to tam je. Ani Lizzard king by to lepšie neotextoval ako to Herbie a jeho gang zahrali.
Watermelon Man je mantra. Nie, nehovorím o indických vplyvoch, ale o opakovaní motívu s archaickými krikmi. Vytvára to zaujímavú náladu ako dakde v pralese. Pre mňa skôr asociácia s opičákmi ako s melónmi, ale to je koniec koncov iba technická poznámka.
Sly... to je proste tribute song jak hovado.
Poslednou skladbou Vein Melter sa vo mne ozaj čosi topí. V tejto jedinej naozaj jazzovej vecije toho veľa. Počujem tam Milesa, Mingusa, Shortera, Ravela, chvíľkami ale aj také to kozmické syntetizátorovanie. Príjemný slaďák do postele.
Album mám rád a ani po cca 15 rokoch sa mi neopočúval. Jazz(i keď v tomto prípade skôr funk) proste opočúvanie nepripúšťa.
» ostatní recenze alba Hancock, Herbie - Head Hunters
» popis a diskografie skupiny Hancock, Herbie
Ursiny, Dežo / Príbeh
V roku 1997 som bol na kresliacom kurze v Poprade. Vtedy som sa márne snažil zohnať CD Príbeh (ursiny. V BA vtedy nebol a v tom Poprade ho mali. Tak som si ho kúpil, predavač sa tešil, že má s kým pokecať, druhé CD čo mu tam ostalo pustil do prehrávača a obaja sme počúvali a tešili sa z originálnej kvality. Proste pekná chvíľa. Asi po 5 minútach vošiel chlapík asi o 10 rokov starší ako je vtedy a zaprial si. Prosím Vás, môžte mi pustiť nový album DJ BOBA??? Mali ste vidieť ten ksicht toho predavača. Dodnes nezabudnem ako sa mu blažený výraz za dve sekundy totálnym ovisnutím všetkých svalov v tvári zmenil na apatický a ako mu z oka zmizla iskra....
» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Príbeh
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo
Pastorius, Jaco / Jaco Pastorius
Najprv poďakujem Kristíne za Profil Jaca. Chystal som sa na to už dlho, som rád že ma niekto predbehol.
Toto CD som si kúpil ako mini LP za smiešne 3€. Jaca som poznal výhradne ako basáka u Zawinula (nebudeme si navrávať že on bol Weather Report) a ako sidemana Joni Mitchell pri jej pár albumoch a samozrejme z jeho premiéry s Methenym. Prirodzene som bol teda na jeho prvý sólový počin mimoriadne zvedavý.
Ten album plynie. Začína meditatívnym prstovým cvičením Milesovského Donna Lee. Táto vec je odohraná výhradne na base a s perkusiami. Krásna akcentujúca vec. Táto prechádza plynule do bigbandového Come on, Come over, ktorý spieva duo Sam and Dave, ktoré sa kvôli tomu na chvíľu dalo dokopy. Opäť plynulý prechod a už nám hrá Continuum , azda najvýznamnejší to počin pána Pastoriusa.
Tým končí prvé trio skladieb. Po krátkej pauze album pokračuje skladbou Kuru, kde surovo dominuje Hancockovo sólo na piano. Pastorius hrá opakujúci sa mantrický riff. Speak Like a Child je ukľudńujúca stredná pasáž, ktorá je opäť dokončená začiatkom Kuru.
Portrait of Tracy je sympatické a clivé Jacovo sólo na city i na basu.
Opus Pocus sa kľudne mohlo objaviť u Mahavishnákov. Ale má v sebe čosi čo to od Orchestra dáva inde. Asi tá super basa.
Okonkole y trompa to už je jasný Weather Report, akurát zahraný s inými nástrojmi.
Used to be a chacha - tejto piesni nerozumiem. Páči sa mi a je silná ale je tak odlišná od celého albumu že jej proste nechápem.
Album končí skladbou kde Jaco nehrá. Herbie s podporu sláčikového orchestra uzatvára toto výnimočné CD.
» ostatní recenze alba Pastorius, Jaco - Jaco Pastorius
» popis a diskografie skupiny Pastorius, Jaco
Davis, Miles / Star People
Silena vec. Od prvej skladby po poslednu. Tento album je silne poznaceny vplyvom Gil Evansa, ktory to cele prearanzoval, specialne saxofony a Milesovu trubku. Vznikol popici pocin ktory patri medzi posledne super diela skurvysyna Milesa, ak teda mam pouzit jeho terminologiu.... :-D jazykovi puristi a ti co necitali jeho autobiografiu prosim na vulgarizmy nereagovat.
Napad pouzit dvoch gitaristov co sa nemusia a co hraju uplne inac dal tomuto vinylu uzasny drive a istu davku jemne sutaziveho exhibicionizmu, ktory vsak ti dvaja curaci perfektne zvladaju a pridavaju hviezdicku naviac. dokopy 4, co sa celkom zhoduje s hodnotenim vacsiny kritikov, pretoze na 5 hviezd by tam muselo byt nieco sialene a to tu nie je.
» ostatní recenze alba Davis, Miles - Star People
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles
Bowie, David / French Affair (live at Elysee Montmartre, Paris, October 14, 1999 - bootleg)
Bowie mi dlho unikal pomedzi prsty. Nevedel som jeho hudbu pochopit. Asi preto, ze som pocul ako prvy pocin od neho prave Tonight a Never let me down. To boli zle kroky... Potom som zachytil jeho eru s Tin Machine, co tiez nebolo nic pre mna. V 1999 moj kamarat nabehol na Bowieho systemom ze berem vsetko. A kedze sme vtedy zacali koketovat s torrentami, netrvalo dlho a v podstate v realnom case sa dostal k nam aj tento koncert. To bola moja ozajstna iniciacia do Bowieho sveta. Skvely vyber hitov, poprerusovany Davidovymi vtipmi a predstavovanim muzikantov, doplneny o par novych skladieb, s vtedy aktualneho albumu Hours... Muzikanti hraju genialne a koncert v malom klube je nahraty aj elektrizujucou atmoskou, ktora taketo vystupenia vacsinou sprevadza a vdaka comu sa stavaju sucastou hudobnej historie. Tento koncert odporucam kazdemu, lebo subjektivne myslim ze David je tu na totalnom vrchole sil svojho po berlinskeho obdobia. Pre mna jasne 4 hviezdy.
» ostatní recenze alba Bowie, David - French Affair (live at Elysee Montmartre, Paris, October 14, 1999 - bootleg)
» popis a diskografie skupiny Bowie, David
Beach Boys, The / Brian Wilson Reimagines Gershwin (Brian Wilson)
Brianovi sa v tomto diele podarilo s rešpektom premodelovať Gershwinove skladby a dať im nový šat. Kaliforniu cítiť z každej skladby, ale I got rhythm je doslova prerobená až tak, že sa kľudne mohla objaviť na hociktorom rannom albume Beach Boys a nik by si nevšimol že je to klasika.
Vokály, ktoré sú Wilsonovou silnou stránkou dominujú. Celý album je remeselne výborne zvládnutý. Komplikované a košaté aranžmá, to Brian vie a Gershwinova hudba mu ponúka plochy na rozvíjanie. I got plenty o nuttin je jak vystrihnuta z Pet sounds.
They Can't Take That Away From Me je hravá skoro až doo bopová skladba. o dosť bolo zbytočných rečí. Je to album ktorý nenudí, plný klasickej a časom preverenej hudby v podaní niekoho kto nepotrebuje robiť prebraté veci, lebo má množstvo vlastných, no napriek tomu sa projektu zhostil dôstojne, s úctou a dobre.
4 hviezdy si toto dielo zaslúži
» ostatní recenze alba Beach Boys, The - Brian Wilson Reimagines Gershwin (Brian Wilson)
» popis a diskografie skupiny Beach Boys, The
Clapton, Eric / One More Car, One More Rider
Toto som si kupil a ani raz som nebol schopny dopocuvat to. Cele zle. Nechapem preco taky frajer vyda nieco tak zle ako toto ze aj sam doma na hajzli by som nahral lepsie? nevadi. Jedine pozitivum je hra Prestona. Inac je tento pocin tak zbytocny ako moja recenzia tuto. Nekupujte to. Radsej si kupte jedno pivo. Alebo za tu cenu aj basu piva... bez hviezdy. To je jak keby McCartney nahral album rapu....
» ostatní recenze alba Clapton, Eric - One More Car, One More Rider
» popis a diskografie skupiny Clapton, Eric
Blue Effect / Blue Effect a hosté - Live
Dnešná doba, hlavne naozaj mladí ľudia (okolo 20) sú zväčša povrchnejší ale rozhodne ambicióznejší a sebavedomejší ako sme boli/sme my. To je dobre. Predpokladám že vždy po spoločenskej zmene príde generácia, iná ako tie pred ňou. To je dobre.
Problémom je ak je sebavedomie bez základov. Vzdelania, talentu, schopností, proste len veľkohubá deklamácia.... to je smutné. 30+ ročný muzikant nemá odvahu sa porovnávať s niekým ako Bonham, McCartney, Pastorius, Zawinul, Davis,..... Dnešní dvadsiatnici (viem že sú výnimky) toto hravo zvládnu. Radim potreboval hrať. To je dobre. Myslím že vedel akých muzikantov má. Potreboval vyniknúť. Vynikol. Je z nich najlepší. Otázne je či dnešný poslucháč, otupený médiami dokáže oceniť kvalitu ( veď ani reštaurácie nepotrebujeme, nahradili sme ich žrádelňami). Kvalita a virtuozita nie sú nosnými témami dneška. Preto mi nevadí nič na novom Efekte. Má efekt! Je to silné, aj slabé, povrchné aj hlboké, virtuózne aj insitné, presne ako dnešok. Mám rád nový efekt, pretože ako človek ktorý má rád dobré veci s absolútnou hodnotou, som aj človekom 21 storočia, ktorý je vďačný za trochu nostalgie s novou krvou.
» ostatní recenze alba Blue Effect - Blue Effect a hosté - Live
» popis a diskografie skupiny Blue Effect
Bluesová spoločnosť / Bluesová spoločnosť no.3
Tento album som dostal od Joža Barinu a nejakú dobu som počúval len jeho veci. Ono mal som od neho nahratu kazetu s piesnami, takze som ich dokola drtil. Ta kazeta vlastne potom okrem troch piesní vyšla celá ako CD. Ale to patrí inde. Jedného dňa som si to skrátka vypočul celé a padol som na riť.
René Lacko ako slovenský Hendrix, Vaughan,... totálny nárez.
Čo ale najviac prekvapilo moje ucho bola skupinka FBB. Vraj to znamenalo Fuckin Bloody Bastards, ale to už asi nezistím. Skladba Žltá patrí k top slovenskej tvorbe v tomto žánri. Konfráter síce nie je Lacko, ale hrá vynikajúco a navše výborne spieva. Kapelu som potom raz počul aj naživo na Pevnine Ursiny v Pezinskom kulturáku. Škoda že sa rozpadla.
Kroko.... klasika. Kapela maže a ja tam cítim Canned Heat.
Nakoľko vlastním 4 so 7 kolekcíí SBS, odvážim sa tvrdiť že táto je asi najlepšia. 5 právoplatných hviezd
» ostatní recenze alba Bluesová spoločnosť - Bluesová spoločnosť no.3
» popis a diskografie skupiny Bluesová spoločnosť
Šeban, Andrej / Bez Slov
Niečo takéto sa len ťažko hodnotí. Skomponovaný omprovizačný počin na hranici medzi vážnou hudbou, elektronikou a jazzom. Chvíľkami mi to pripomínalo Isaa Tomitu, občas Harrisona, Xenakisa, .... Ale cítiť aj Deža. Album je silno sugestívny a poslucháč určite potrebuje tú správnu náladu. Tú pomôže nahodiť aj kniha fotografií, ktorej je CD súčasťou. Osobne sa mi to páči, aj keď v kontexte Andrejovej tvorby je to podobne ako Sklony trosku mimo.
Ešte Šebanove vyjadrenie: album mal edične pripravený už v 2010, ale nevydal ho. Keď prišla Kdlečíkova ponuka, vytiahol toto so šuflíka a hurá, je to na svete.
» ostatní recenze alba Šeban, Andrej - Bez Slov
» popis a diskografie skupiny Šeban, Andrej
Who, The / Endless Wire
Album som si kúpil v deň keď ho dostali do roxy music(vtedy v tom malom útovom prevedení vedľa zmrzliny). Mali iba deluxe edition, cize za 600 korun som kupil dvoj cd mimoriadnej kvality. vtedy som who zral neskutocnym sposobom. Niezeby som teraz nie, ale predsa to dennodenne omielanie tommyho a live at leeds dokola zanechalo svoje stopy a v jeseni 2006 som proste inu muziku nepoznal. Pamatam ako som hned z roxy isiel do aladina (dnes uz neexistujuca putika zo zadu starej trznice na nedbalovej ulici) a po hodinovom ukecavani som betku-majitelka a obsluha v jednom ukecal aby mi to pustila. To bolo kecov preco nie... napokon som ju zlomil. Dala to tam a ja som sa do toho ponoril. Uzasne texty, vyborny prejav, zahrane na jednotku. Druhe CD mi betka zatrhla a tak som si live at lyon pustil az doma. Sakra ale dobre im to hralo nazivo v tom 2006tom. Naposledy som to počul celé pred dvoma rokmi. Skoda. Kazdopadne to bolo jedno pekne obdobie.
P.S. rozhodne lepsia rozlucka s karierou ako It´s hard
» ostatní recenze alba Who, The - Endless Wire
» popis a diskografie skupiny Who, The
Weather Report / 8:30
S Weather Report som sa zoznámil po koncerte Zawinula v Babylone. Ostal som vtedy ako ochromený a začal som pátrať. Logicky som sa dostal až k WR. Tento album bol prvý čo som mal. Logicky, nakoľko je to koncert a tým pádom akési best off poskytlo najväčší prierez ich tvorbou. Od prvej noty tohto super koncertu som ostal vo vytržení (podobne to vníma moj 2,5 ročný syn ktorý na toto dokáže tancovať!) Rytmika Pastorius/Erskine šlape nenormálne dopredu a Joe a Wayne robia melódie akoby z iného vesmíru. Pre mňa to je jednoliata kompozícia. Tak príjemne sa tie skladby prelievajú. Niet čo dodať. Suverénne skvelý album.
» ostatní recenze alba Weather Report - 8:30
» popis a diskografie skupiny Weather Report
Doors, The / An American Prayer
| 2012-10-10 | Môj osobne najobľúbenejší album Jimba. Viem že to nie je o muzike, ale o atmosfére a o úžasných textoch. Básne čítané človekom na konci s dychom (otázne či to už tušil)I keď hudobne spracované ľuďmi ktorých jasne nechcel aby spracovali jeho poéziu - zdroj>> odkaz ale napriek tomu strhujúca a zimomriavky naháňajúca hodina. Tento album som od Doors počul ako posledný. Ostatné si púšťam vždy pred ním. Keďže toto je fórum hlavne o muzike, dávam dve hviezdy. Keby bolo o poézii tak 5.
» ostatní recenze alba Doors, The - An American Prayer
» popis a diskografie skupiny Doors, The
Marley, Bob / Catch a Fire
Ako ohodnotit album ktory je prevereny rokmi a status nadcasoveho diela si obhajil i po 40 rokoch? Reggae nie je moja krvna skupina,ani trava. Ale vyborne instrumentalne vykony a texty o niecom ano. Bob, Peter a Bunny tu roztocili omamny cirkus plny farieb, skvelych tonov, provokacnych textov a travy. Album nie je nadarmo spomedzi marleyho originalnych albumov prvy v rebricku top 500 albumov. Celkove 123 miesto nema len tak. Tento album povysil reggae na hudbu sirokych mas. 5 hviezd v kontexte Bobovej tvorby.
» ostatní recenze alba Marley, Bob - Catch a Fire
» popis a diskografie skupiny Marley, Bob
Nicholls, Billy / Would you Believe
Túto vec som objavil náhodou. V predajni CD Roxy music v Bratislave som bol pravidelný návštevník. Ak teda beriem frekvenciu raz za dva mesiace ako pravidelnosť. Každá návšteva znamenala kúpu CD. Keďže som tam chodieval od 13 rokov, väčšinu vecí som kupoval na blind. Deep Purple? Poznal som názov nič viac, tak som si kúpil CD... atď. to bolo so všetkým. Jedného dňa som tam prišiel s prosbou že si kúpim Pet Sounds od Beach Boys. To bolo dakedy okolo roku 2000. Pet Sounds mali len v tej divnej edícii čo má 24 karátove CD. Na to som sa finančne necítil, Ale hneď vedľa toho bolo toto CD s podobným obalom. Podobným len atmoškou a farbou, ale predsa. Cena vysoká, ale predsa len nižšia ako Pet Sounds. Spýtal som sa čo to je a teda snáď prvýkrát v histórii Roxy Music mi nevedeli odpovedať. Tak som to vzal....
Dodnes neľutujem.
Na to že to zložil taký mladý junák, je to mimoriadne dielo, aj keď v nom cítiť veľký vplyv Pet Sounds, ale hlavne Small Faces, ktorí ako sprievodná kapela vtisli albumu svojho ducha. Billy spieva skvelo a kapela hrá ešte lepšie ako na Ogdens' Nut Gone Flake.
Ale ako to býva pri dielach vysokej úrovne, osud vie byť vrtošivý. Billy na vydanie nemal prachy a tak vzniklo len 100 reklamných výliskov. Album šiel do police a šlus. Napriek tým pár výliskom sa z neho stal kult. Či to bolo vďaka muzike, alebo vďaka Small Faces, alebo vďaka dobe to už ja nezistím, pravdou však ostáva že som vďačný za to predražené vydanie na CD z roku 1998. V kontexte Billyho tvorby jednoznačne 5 hviezd, v porovnaní s produkciou toho roku 4.
» ostatní recenze alba Nicholls, Billy - Would you Believe
» popis a diskografie skupiny Nicholls, Billy
Beach Boys, The / That's Why God Made the Radio
Zdravím všetkých zo slnečnej Californie...
Tak presne takú náladu mám keď to počúvam. Po dlhej dobe som sa uchýlil ku kúpe MP3, keďže informácia že BB chystajú nový album mi ušla, nebol som schopný dočkať sa počutia a neľutujem.
Album je skvostný, aj keď to nie je nič super objavné a klišé lámajúce dielo. Skôr je to pádlovanie ako jazda na vlne, ale pádlovanie vo dvojici, čo je vždy ešte super.
Hudobne sa to podľa odborníkov hýbe niekde medzi Pet Sounds a Sunflower. Keďže Sunflower som nepočul, neviem. S Pest Sounds tu ale podobnosť je. Osobne si ale myslím že skôr pocitová ako nejaká hudobná. Kontinuita jedine v zmysle že všetko stvoril Brian a ostatní sú len spievajúce krovie. Hudbu nahrala Brianova kapela a teda páni a dámy vedia brutálne hrať. Muzika kĺže jak navoskovaný surf a vlasy vejú....
Mám rád tento album a teší ma že posledným albumom BB je toto a nie predošlý počin Stars and stripes.
» ostatní recenze alba Beach Boys, The - That's Why God Made the Radio
» popis a diskografie skupiny Beach Boys, The