AMC Trio / Thor-Iza

Vyborne zahraty album. Perfektne sa pri tom pracuje, horsie soferuje lebo clovek zaspi za volantom. Osobne mi to pride take viac schovane v minulosti. Niektore veci napriklad st.cecilia mi pridu jak nejake 60te roky. Takze za originalitu vela bodov nezasluzia. Dalsie albumy su urcite viac zaujimave. Napriek tomu album nenudi. POcul som ho viac ako desat krat co sa nie kazdemu albumu postasti. Za 4 hviezdy lebo hoci vsetko je ako ma byt, stale mam pocit ze su to cever erzie hoci nie su...

» ostatní recenze alba AMC Trio - Thor-Iza
» popis a diskografie skupiny AMC Trio

---

Davis, Miles / Agharta

Tento album je neskutocna sleha. Trvalo mi vela rokov, potreboval som dospiet, narazit, spadnut, vstat, ale napokon som ho obsiahol. Osobne oto povazujem za vrchol ktory Miles nemohol prekonat. Taka improvizacia, ktora vsak drzi pokope a strhne cloveka do meditacie napriek tomu ze je tvrda jak len moze byt kombinacia jazzu, funku, soulu, hardrocku ambientu a experimentalnej tradicie, tu este nebola. Napriek tomu ze to je velmi dlha retaz tonov co si treba vypocut, clovek cez to preplava a cas odplava. Pete Cosey na gitare je jeden nedoceneny genius. To copredvadza je o level vyssie ako ktokolvek v tej dobe. Napriek tomu pred a ani po Milesovi nic nenahral. Proste hral koncerty a zdokonaloval gitarove majstrovstvo. Handerson sa potom preslavil ako soulovy a funkovy az popovy spevak. Tu predvadza na basgitare ekvilibristiku co je naslapana a drzi kapelu pokope. Bicie a perkusie donuju tento album zvukmi z dzungle a do toho idu dychy a elektronika. WOW.

» ostatní recenze alba Davis, Miles - Agharta
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles

---

Who, The / The Who

Vdaka Spotify som si usetril peniaze...
Album je velmi dobry na produkciu mainstreamoveho popu roku 2019. Ale toto neni to co od The WHo fanusik caka. Kvalitativne lepsie ako Endless Wire, ale len co sa tyka sily textov. Hudobne je Endless lepsi. skladby 4-9 povazujem za skvostne az v tej rovine ze si ich viem predstavit na albumoch so 70tych rokov. Ostatnych 8 veci je priemernej kvality. Som rad ze sa WHo hecli a spravili tento pocin, stojim si vsak za nazorom ze to nemuselo vyjst ako The WHO, ale ako Daltrey+Townshend. Bral by som to ako dostojnu vec hodnu mena takych obrov. Takto je to trochu rozpacite. Kazdopadne vsak tri hviezdy nie su zle. Mozno tri a pol....

» ostatní recenze alba Who, The - The Who
» popis a diskografie skupiny Who, The

---

Davis, Miles / Water Babies

Tak toto je jedno dobre ukryte prekvapenie. Tranzitna kompilacia z obdobia tvorby albumov Nefertiti a Filles de Kilimanjaro. Prve tri skladby nahrali pocas nahravok an Nefertiti a na album Nefertiti sa z priestorovych dovodov nedostaly. Druhe tri nahrali bezprostredne po nahrati Filles.

Dokonaly tranzitny album rovnako ako Filles. Prva polovica puristicky akusticka a druha fusion divocina. Two Faced je jedna super skladba ktora potom vysla aj na albume Complete In a silent way sessions spolu s Dual Mr. Anthony Tillmon Williams Process a Splash. Specialne Dual Mr. Anthony Tillmon Williams Process je skladba ktorou (keby ostala nevydana) by svet prisiel o zivelny jam, ktory takto mozme vychutnat a porovnavat s temporarnymi sucasnikmi.

Album vysiel az v roku 1976, ked Miles liecil a prehraval svoje narkomanske periody. Columbia vtedy razantne vydavala kompilaciu za kompilaciou nevydaneho materialu. za mna 4 hviezdy, nakolko je to naslapane maso, ale nedosahuje vyznam inych albumov.

» ostatní recenze alba Davis, Miles - Water Babies
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles

---

Deep Purple / Machine Head

Deep Purple som objavil nahodou ked som mal nejakych 15 rokov. Predavali lacne cd kde bolo nejakych 8 skladieb. Hnusne nekvalitne cd, ale hudba ma ocarila. POtom som s kamosom vymenil svoj Led zeppelin Remasters za The Antology a tam sa vlastne zacala moja cesta s DP. Postupne som si nazbieral vsetky cd a zral som ich, ale... Potom som sa postupne vsetkych ich albumov zbavil okrem In Rock, Machine Head a nejakych koncertov. Uz ma proste nebavia. Napriek tomu povazujem Machine head za podarene dielo. Su tu silne veci, ktore ani po rokoch neurazia aj ked uz mi nemaju co povedat.
Ale tie tri roky s DP by som nemenil.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Machine Head
» popis a diskografie skupiny Deep Purple

---

Weather Report / This Is This

Posledny album mojho oblubeneho zoskupenia bol nahraty ako zmluvny zavazok voci nahravacej spolocnosti. Wayne uz stratil zaujem a preto sa na albume takmer nevyskytuje. Omar Hakim tiez nebol k dispozicii a tak si tu opat sada za bicie sudruh Erskine. Bez Wayna sa Joe musi viac zvrtat za klavesami a suplovat zvuky saxu na nich. Avsak v dvoch piesnach mu pribehne na pomoc Carlos Santana so svojou PRS gitarkou. Je tu i kopec vokalov co albumy poslednej fazy existencie kapely jednoznacne odlisuje od predoslych.

This Is This tak toto je jedna skvela jazzrockova odpalovacka s carlosom santanom na gitare. Neuveritlne energicka skladba. Face the Fire je taka nezaujimava ale hrava worldmusic aktivitka ktora predznamenava nastup zawinul syndicate. I'll Never Forget You je balada ktore chlapcom vzdy vyborne isli a hla na chvilu sa to objavi aj duch jaca v dobre odpochodovanej melodickej base. Jednoznacne najkvalitnejsia vec na celom albume.

Jungle Stuff, Pt.1 toto hopsanie opicie mi nevadi ale ani sa z neho neposeriem. Ale po predoslej skladbe prijemne pripravuje podu na nasledujucu skladbu. A dokonca tu pocut hrat Wayna!!! Man With the Copper Fingers je skoro az Fermata obdobia SIMILE velmi dobre mojim usiam. Santana tu hra uplne jak Fero. Vidno jasnu inspiraciu. Consequently je Bailey a tak to aj znie. Dobra melodicka basova vec. Update tak toto je skutocne nevyrazna onanovacka. Nic v zloma le tato skladba ma nebavi. China Blues zaver hodny majstra klasicka hackovana Zawinulovka.

Sumar: vidno ze Joe bol king profik aj ked uz bol koniec. Super skladby super zahrate. Milujem tento album lebo energia je karnevalovo letna a stale je to jazz. I ked objektivne patri k tomu najslabsiemu co WR vykonali.

» ostatní recenze alba Weather Report - This Is This
» popis a diskografie skupiny Weather Report

---

Weather Report / I Sing The Body Electric

Pokial prvy album bol hladanim smeru, tu je jasne ze nekompromisny nazor vyhral. Kapela je hutna a zomknuta. KOmpozicie sa postupne skladaju a graduju k velkolepemu finale, ktorym je v tomto pripade koncertny kus Vertical invader/T.H./Dr.H.Causa. Brutalny jazzovy nasup s prvkami rocku s neskutocnymi vyhravkami na saxofone s kamennou hradbou perkusii. Vyslahana vec. Dr. Honoris Causa je skladba pochadzajuca este z Joeovho soloveho eponymneho albumu, ale tu je zahrata inac. Temne, surovo a neodbytne. Temny a tvrdy a tazky je napokon cely tento album specialne jeho druha strana. Na albume zneju i nastroje pre kapelu netypicke napriklad dvanaststrunka v skladbe The Moors. Skladba Directions je reminiscencia na obdobie s Milesom, nakolko vznikla a aj bola nahrata prvykrat v 1968 pocas nahravania In a Silent way. Tu je samozrejme v inom sate a aj inom nastrojovom obsadeni.

Toto nie je najsilnejsi a najlepsi album skupiny, ale svojim zvukom je vynimocny a preto ho mam rad. Odporucam pre kazdeho aspon na jeden posluch. Neolutujete.

» ostatní recenze alba Weather Report - I Sing The Body Electric
» popis a diskografie skupiny Weather Report

---

Davis, Miles / Tutu

80 te roky milujem. Netajil som sa tym a myslim ze to bola posledna dekada s jasnym nazorom. Pozri obliekam sa jak kanarik, ale chcem to, mame syntaky a prve tupe sample a hura pome tancovat ale s hlavou hore. A plus som v 80tych rokoch stravil prvych 10 rokov zivota. Z toho dovodu produkciu 80tiek nieze trpim ale uznavam. Popove syntaky a vsetko co k tomu patrilo.
Pre Milesa to bola zvlastna doba. Po parrocnom vnutornom exile a bojom s xtou drogovou zavislostou sa vratil do jazzoveho kolotoca a samozrejme nebol by to kral skurvysynov keby to nespravil vo velkom style. Ziadne pokusy o navrat minulych dekad, ziadne bezpecne pristavy ale opat terra incognita. Miles vstupil a prezil 80te roky s objavovanim syntakov a v obkoleseni mladych samcov co brali jazz ako koren nie ako strom a vysivali si okolo toho korena jak sa im chcelo.
Z tychto mladych samcov sa najviac pri Davisovi predvadzal Marcus Miller, s ktorym s prestavkami spolupracoval v podstate celu dekadu. Skomponoval pre neho par albumov a Davis na nich v podstate len hral a posobil ako tmel.

TUTU je vrchol ich spolocnej tvorby. Teda asi skor vrchol Millerovho komponovania, ale jak im to spolu hra to je nieco neskutocne. miller hra skoro na vsetky nastroje skoro vo vsetkom s obcasym vstupom nejakeho ineho muzikanta a MIles do toho pradie svojou trubkou. SUgestivne, hrave, svieze a rydzo v duchu 80tych rokov. Tie skladby sa kludne mohli otextovat a tresknut do MTV alebo niektore si ich viem predstavit ako podklady na sladaky na diskotekach v skole v prirode.

Neskutocny zazitok. Odporucam kazdemu kto si chce zamilovat 80te roky.

» ostatní recenze alba Davis, Miles - Tutu
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles

---

Brezovský, Marek / Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa]

Musim si nasypat popol na hlavu.
Ked to vyslo som to pocuval dokola snad rok aj z nejakej nostalgie za Brezovskym. Potom som presiel do uplnej ignoracie tohto projektu z dovodu nostalgie za kamosmi co dopadli podobne. a uprimne mi vadil-vadi-bude vadit oskarov spev. Potom som si kupil postupne Hranu live kde sa ten potencial ukazal naplno. aj Marekovu komornu hudbu a bum. Opat som sa zalubil do tohto pocinu. Je to kvalitka. Skoda ze len sprostredkovana. Z toho dovodu mam najradsej album Chcem byt sam. (ak ho niekto z vas ma, kupim!!!) Jednoznacne 4 hviezdy. TEsim sa na Hranu 2 a RIP marek....

» ostatní recenze alba Brezovský, Marek - Hrana [Marek Brezovský & Oskar Rózsa]
» popis a diskografie skupiny Brezovský, Marek

---

Ursiny, Dežo / The Beatmen – Are Goin' On - Live In Bratislava 1965

Ahojte
Co napisat k nekvalitnemu zaznamu z koncertu z roku 1965 na Slovensku?

Je neskutocny!!! Beatmeni hraju jak o dusu. Obecenstvo dava spatnu vazbu, proste bomba. POstupne sa pri mikrofone prestriedaju vsetci Beatmeni. I ked obcas falosne, co sa da pripisat absencii odposluchov, ked to porovnam s koncertom Beatles v Hollywood bowl, predsa len je to niekde inde, ale v kontexte doby a geografie je to absolutne top toho co tu vtedy bolo.

Naozaj Beatmen are goin' on!!!

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - The Beatmen – Are Goin' On - Live In Bratislava 1965
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo

---

Beatles, The / Live At the Hollywood Bowl

CD som si kupil pri vylete do Londyna priamo v abbey road stutios shop. Cena 10.75eur, co je teda radovo menej ako u nas a ta lokalita... potom si presiel cez prechod a s usmevom som sa tesil ked CD pustim, nakolko povodne lp som nemal a ani som ho nepocul.

Hodina pravdy v aute z letiska domov.

Najprv vresk a potom muzika storocia.

Nebudem rozoberat pozadie ako to vznikalo, ale hentak presne hrat a spievat a dokonca aj sprievodne vokaly BEZ podiovych odposluchov, BEZ sluchadiel, a to sa nemohli vobec pocut kedze vresk tinedzeriek bol nesmierny,... MASAKER vykon. Kapela sliape jak stroj, vidno ze to mali vyhrane. Osobne si myslim ze to bola jedna super koncertna kapela.

Pre mna 5 i ked s malou lutostou ze tie koncerty v druhej polovici ich existencie uz prestali.

» ostatní recenze alba Beatles, The - Live At the Hollywood Bowl
» popis a diskografie skupiny Beatles, The

---

Davis, Miles / Miles & Quincy Live at Montreux

Miles bol známy tým že nikdy nekoncertoval s retrospetívnzm koncertným materiálom. Vždy hral svoje aktuálne skladby. Výnimku spravil len raz. V roku 1991 v Montreux na Jazzovom festivale ho jeho kamarát Quincy Jones ukecal a uprosil a MIles zahral s orchestrom prvý a posledný krát retrospektívu z albumov Milestones, Porgy and Bess a Sketches of Spain. Veľký deň pre milovníkov jeho starej tvorby, mimoriadne svieže občerstvenie pre jeho mladých fanúšikov. Chvalabohu bol koncert nahratý. Vďaka tomu ten špeciálny večer neostane len spomienkou ako mnohé mimoriadne a jednorázové nezopakovateľné koncerty.
Nie je to vrchol MIlesovej tvorby, ale keďže je to posledná nahrávka ktorú v živote urobil, má určite mimoriadne postavenie.

» ostatní recenze alba Davis, Miles - Miles & Quincy Live at Montreux
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles

---

Ursiny, Dežo / Momentky

Vždy keď tento album počúvam, tak mám taký ambivalentný pocit. Vedel Dežo že sa v tom roku všetko otočí na hlavu? Vedel že bolševik padne? Vedel že dostane rakovinu? Vedel že vchádza do poslednej 5 ročnice? Hudba vraví že áno. Radostné sa mieša so smutným. Ešte cítim dozvuky z nasratej prechádzky z cesty domov... Ale už počuť aj radosť z nádychu po dotelní spoločenského marazmu. Užívanie si rodičovstva a bezmocnosť s tým spojená. Zrelí muži a ich zrelé problémy. Klavír je jasný a ostrý a mám z neho nálady jak keď loď unáša prúd v mrazivom vzduchu. Bicie presné ako chôdza. HUdba chvíľami stroho cyklická ako doba v ktorej vynikla a chvíľami pestrá ako tá čo mala prísť. Neviem či ho mám rád, ale vždy ma unáša niekam preč. Niekde kde som bol dieťa ktoré musí rýchlo dospieť lebo nemá inú možnosť.

» ostatní recenze alba Ursiny, Dežo - Momentky
» popis a diskografie skupiny Ursiny, Dežo

---

Zappa, Frank / Civilization Phaze III

Tak po piatom vypočutí môžem zodpovedne prehlásiť že je to pridlhé.

Toto "pokračovanie" WOIIFTM (faza 1), Lumpy Gravy (faza 2) vznikalo ako hovorené slovo v 1967 súčasne s oboma albumami. Vznikalo ako dialógy "klavírnych ľudí", čo v praxi znamená že Frank zistil že ak človek rozpráva blízko klavírnych strún, tieto rezonujú. Takto nahrali dlhé diskusie o rôznych témach netémach. Viac asi netémach. K dialógom sa vrátil v 1991 a 1992 keď k nim donahrával ďalšie s inými ľuďmi ako v 1967 a donahrával k ním synclavierovú hudbu. Hudobne sa to nachádza niekde ako Jazz from hell, a bootleg resolver+brutality. Je to čistá alektronika šmrncnutá orchestrom, ktorý sa spolupodiela na tejto pokusnej akcii.

Album je po hudobnej stránke fantastický. Frank cítil že je koniec a v rokoch 1991-1993 makal o dušu a je to cítiť. Hudba drží pokope, graduje, dialógy reminiscentne dávajú pocit že 60te roky neskončili, ale...

Ako som na začiatku spomenul, je to šialene dlhé. Skoro 2 hodiny v jednej nálade, v relatívne monotónnom synclavierovom zvuku (aj keď určite sa dá argumentovať že synclavier je vlastne najpestrejší nástroj s neobmedzenou plejádou zvukov) to ani orchester nevytrhne. Keby to stenčil na hodinu, odvážim sa tvrdiť že by to bol jeden z 5 top albumov jeho diskografie. Takto sa motá niekde v závese za Yellow Sharkom, ktorý ale kvality tohto počinu nedosahuje.

» ostatní recenze alba Zappa, Frank - Civilization Phaze III
» popis a diskografie skupiny Zappa, Frank

---

Prúdy / Pokoj vám

Soulmen bez Deža, ale s Hammelom? tak presne toto je to. Dokonalé vokály, skvelá, našlapaná rytmika a civilný prejav. Veľká škoda že album hneď po nahratí šupli červení pod zámok. Zúčastnených to všetkých naštvalo, ale holt, taký je život. pôvodný master sa nezachoval a tak sa v roku 1998 podarilo vydať zrekonštruovaný album z nejakej pásky. toto sa myslím podarilo na viac než uspokojivej úrovni. Plus z archívov vytiahli aj pár efektných bonusov, z ktorých najmä vianočná suita patrí k ozaj šperkom slovenského bigbítu 60tych rokov.
Na albume hrá väčšinu piesní trio, v jednej Varga na organ, Banyák na gitaru, Bartovič na klavír, Čelko na klarinet, Hubáček na cello a Moric na sago. Bonusy su v zostave Hammel, Frešo, Mallý, Varga, Saller)

Zvuk albumu je logicky veľmi jednoduchý, akustický a veľmi ťaživý. Atmosféra albumu zodpovedá atmosfére v spoločnosti. Textári si album podelili 50/50 prvých 6 piesní textoval Peteraj, druhých 6 Filan. Piesne majú hovorené intrá a outrá, Pri piesni pokoj vám sa žiada pokračovať opakovím pokoj vám ako mantra. Album je koncepčný a myslím že keby vyšiel vtedy keď mal, ... Nuž, ale to sa nestalo, takže môžme len plesať že došiel hoc s oneskorením, ktoré ale nič neuberá na kvalite a dokazuje vtedajšiu originalitu a tvorivosť zúčastnených. Klobúk dole. Pre mňa osobne naj album Hammela/Prúdov, spojený aj s osobným očistcom.

» ostatní recenze alba Prúdy - Pokoj vám
» popis a diskografie skupiny Prúdy

---

Davis, Miles / Doo Bop

Je veľká škoda že toto bola Milesova derniéra. Uznávam že album sa nevyrovná jeho pravidelne sa opakujúcim vrcholom, ale určite patrí k akcentom jeho tvorby.

Vznik albumu je asi známa historka, ale prečo si ju nezopakovať. Miles si vyhrával na trúbke vo svojom byte v NY a mal otvorené okno. Vonku počul zvuky ulice (nemyslím teraz slovensky album, ale podobne rapové a hip hopové rytmy) a usúdil že je načase opäť zmeniť tvár jazzovej hudby. Neváhal teda a deduškovským krokom sa dočmochtal do štúdia a s pomocou hip hopových umelcov pod dirigentskou taktovkou Easy Mo Bee(a) zacal nahravat toto dielko. Osud a pravdepodobne aj AIDS mu neumožnili dokončiť ho a tak sa Easy Mo Bee pustil do mixovania jeho nezverejnených trubačských sól a dokončil album v duchu že snáď sa najväčší skurvysyn neurazí a nebude s v hrobe točiť ako vrtuľa.

Osobne si myslím že sa mu to podarilo. Doo Bop nie je album pre niekoho kto už Bitches Brew nevie zhryznúť, ale pre otvorené mysle, akých tu je odhadujem prevaha, je to ideálny úvod tak do jazzu ako i do hip hopu. Je len otázne ako by sa hip hop vyvíjal, keby sa do toho Miles mohol viac a na dlhšie obuť.

» ostatní recenze alba Davis, Miles - Doo Bop
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles

---

VARIOUS ARTISTS / Bratislavský nárez

Kúpil som si to včera za 0,99€. Nelutujem, je to mňamka.
Neviem či to ako to znie je spôsobené tým že je to nanovo nahrané a predpokladám že na rôznych veciach hrá aj kopec rovnakých ľudí, ale znie to pradivne čerstvo a hutne. Niečo z toho si pamätám z konca tej dekády, niečo je pre mňa úplná novinka. Počúva sa to dobre a rýchlo.

» ostatní recenze alba VARIOUS ARTISTS - Bratislavský nárez
» popis a diskografie skupiny VARIOUS ARTISTS

---

Weather Report / Live In Cologne 1983

V nemecky hovoriacich krajinách mali Weather Report vždy veľký úspech a veľa ich tam aj pozývali aby prišli zavrzúkať na ušká nadržaným nemčúrom.
Po odchode celej rytmiky ostali na prelome 1982/1983 Zawinul a Shorter sami. Kukali na seba čo dalej a po krátkom hľadaní dali dokopy mladé pušky a s nimi aj nový album Preocession, ktorý hneď vyrazili spropagovať už aj so skladbami ktoré o rok neskôr vyjdú na albume Domino Theory. Turné bolo úspechom, za Jacom a Petrom nik veľmi nesmútil, nik si rúcho netrhal a kapela šľapala brutálnym spôsobom. Nové posily mal Zawinul komplet kolo prsta omotané a tak tu už počujeme to, čo je neskôr príznačné pre Zawinul Syndicate, alebo pre Josefovu sólovú hudbu. Leto, farby a kopec karnevalovej atmosféry. Jazz je potlačený karibskými a africkými vyhrávkami úplne do pozadia aj s Waynom ktorý občas zatrúbi a hneď vieme že pozor, stále je tu a stále je skvelý. Celá prvá časť je v duchu leta.
Druhá časť koncertu je súbor najväčších peciek Reporťákov, zahraných v kuse (Philov Genesis to rád robil na koncertoch tiež)

Skrátka a dobre, posledná etapa kapely mala svoje čaro a vytvorila koncerty ktoré mali šťavu a silu.
Kolín si prišiel týmto koncertom na svoje a ja ďakujem anonymnému zvukárovi že všetky nemecké koncerty cez akcie Rockpalastu zvečnil a dnes postupne vychádzajú na svetlo sveta.

» ostatní recenze alba Weather Report - Live In Cologne 1983
» popis a diskografie skupiny Weather Report

---

Bush, Kate / Aerial

Nuž prvý kontakt s týmto dielkom som mal na rádiu Devín v roku 2005, alebo 2006. Neviem presne, ale dosť na tom, že som vtedy robil v jednom ateliéri kde bola hudba dovolená. Nie všade toto platí. Nedávno keď som bol pokecať so šéfom toho ateliéru, už tam bolo ticho... Nevadí. Vtedy v tom 2005/6 nebolo starostí. Práca bola, ženatý som ešte len mal byť, všetko šlapalo. Bezsenné noci nad projektami a súťažami, pre ktoré som bol primárne zamestnaný boli každodennou rutinou. Raz sme s kolegom išli firemným Yarisom domov, cca okolo polnoci a tam predstavovali tento počin, ktorý bol výsledkom Katkinho 12 ročného rodinného života a neúčasti v Showbize. Na devíne to prezentoval človek s príjemným hlasom. Bolo leto, okná dokorán, my v polospánku sme šli nočným Prešporkom.... Tá atmoška je neopakovateľná. Zažil som ju už len raz, keď som sám v lete toho istého roku, počúval Katie Melua - Piece by Piece.... To je síce iný príbeh, ale rovnako pocitovo hutný.

Ale vrátim sa ku Katke. Kolega zaspával za volantom, ale aj tak sme jazdili cez mesto pokiaľ neodohrali celý album... To bola jazda. To bol zážitok. Bez slov, v noci, v lete, len Aerial.

» ostatní recenze alba Bush, Kate - Aerial
» popis a diskografie skupiny Bush, Kate

---

Gillan, Ian / Dreamcatcher

Úplne opantaný tvorbou DP, na ktorej som vtedy letel som si toto CD kúpil v Roxy Music na Vysokej v lete 1998. Neviem prečo som bol presvedčený o tom že maestro nemôže stúpiť vedľa (asi ten bohorovný nadhľad 18tich rokov) som si to kúpil bez vypočutia v predajni. Predavač sa aj čudoval keď som si vyberal medzi týmto a albumom DP Burn, ale neriešil.
Doma som ostal jak obarený. To čo sa na mňa vyvalilo z reprákov by otriaslo aj tými najotrlejšími čo dokážu rôzne popíky počúvať. Toto že je Gillan?
Zvuk zlý, skladby úplne ploché bez názoru, fantázie a sily. Plytký pop v podaní Hardrockovej legendy. Čo už, aj také sa stáva.
Jediné veci čo sa páčili boli That's Why God Is Singin' The Blues , príjemné country a potom Elvisova Anyway You want me. Ale teda Ian na Elvisa nemá v tomto podaní.
Pre mňa za 1 hviezdu v kontexte Gillanovej tvorby a v kontexte DP sa radšej hodnoteniu úplne vyhnem.

PS: CD som potom ledva predal v bazári za 10Sk.... Nik to nechcel.

» ostatní recenze alba Gillan, Ian - Dreamcatcher
» popis a diskografie skupiny Gillan, Ian

---

starší »