Collegium Musicum / Konvergencie

Konvergencie sa ku mne dostali ako reedícia. Ale to vôbec nevadí pretože tak či tak. prvý posluch bol ako facka bez prípravy. Ono to celé začalo keď som raz pozeral na stvčke akýsi archívny big bítový dokument kde som fúto kapelu prvykrát registroval. Boli tam však len také útržky a presnú predstavu o tej hudbe som akosi nezískal.

Zvedavosť však bola väčšia a tak som si zadovážil práve Konvergencie v spomínanej reedícii.

Pre mojích spolužiakov to bola priveľmi zložitá hudba ale ja som práve čosi také hľadal.. mal som už čo to pod kožou vryté čosi z Lordových hammondov od Purple.. ale toto bolo čosi celkom iné.

Besné a vzápätí nežné.. rýchle a následne pomalé.. navonok chaotická a miestami disharmonická štruktúra každým posluchom začala dávať zmysel.

Mal som pocit, že toto táto kapela nemá šancu po sebe na koncerte zahrať. Miešajú sa ;tu neskutočné nápady a bolo veľmi cítiť že Marián je v hudobnej sfére absolútne neviazaný.

Absolútnym vrcholom bol pre mňa kíncert Speak memory kde tieto skladby zneli presne tak výborne a sviežo ako práve v tých sedemdesiatých rokoch..

Pre mňa je toto špička slovenskej rockovej alebo progres či art rockovej scény.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Konvergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum

---

Depeche Mode / Black Celebration

Klasika, ktorá ovplyvnila v niekdajšom Českoslvoensku početné masy ľudí. Back Celebration je zásadová záležitosť.

Dokonca si osobne myslím že najlepšia.. dokonca ani Violator a ani Music for the Masses podla mňaa nedosahujú méty tohoto počinu.

Black Celebration je svojrázna jazda špecifickou hudbou niedke na pomädzí synthpopu a rocku.. titulná Black Celebration, A Question of Lust, famózna Stripped. Dressed in Black.. tu je to proste natrieskané zlatými klincami.

Tento album má svoju tvár, svoju dušu a v kontexte doby v ktorej vyšla išlo v podstate o revolučnú záležitosť

no u mňa päť.

» ostatní recenze alba Depeche Mode - Black Celebration
» popis a diskografie skupiny Depeche Mode

---

U2 / War

Čím začať úvodnú recenziu, než na album ktorý ma svojho času najviac oslovil a má pre mňa čosi nstalgicky špecifické.

Pre niekoho je vrcholom tvorby týchto írov Joshua Tree. Pre mňa je to War.

Snáď pre svoju nástojčivosť, ešte tú akúsi zotrvačnú dravosť ktorá bola veľmi prítomná na prvých albumoch s prímesou čohoi, čo sa ešte len tak nejasne formovalo v diaľke, vo vidinách toho, kam sa U2 budú časom uberať.

Rozmenené na drobné

Sunday,Bloody Sunday je skladba ktorá sa na začiatok albumu extrémne hodí. Rázny nástup, v podstate štadiónový refrén a výborná gitara v pozadí.

Druhá Seconds sa trocha nesie v duchu otváracieho kúsku a čo sa týka atmosféry apoň u mňa o niečo zaostáva.

Prichádza veľký skvost čo do hudobnej tak i textovej stránky. New Years Day je jedna zo skladieb ktorá naplno ukázala skladateský potenciál tejto kapely. Ide o pomerne dynamickú skladbu ktorá je ale zároveň až nástojčivo dramatická a melancholická. Tu proste všetko pasuje ako má a výborne Edgovo sólo hoci možno nie je z kategórie virtuóznych, bičuje v tomto prípade emócie na maximum.

Like a song je taká pesničkárska odychovka, ktorá veľmi nedojme ale ani neurazí.. často som túto skladbu preskakoval ale časom som jej prišiel na chuť, za čo môže i fakt že na jednom koncerte v živom prevedení vyznela o dosť uveritelnejšie.

Krásna citová záležitosť a opäť výborný text. Drowning man.

The Refugee opäť trochu pridá plyn a ide v podstate o príjemné oživenie albumu.

Two Hearts a Red light ukazujú U2 v tej romantickej podobe a hudobne trochu priemernej sfére ale záverečná Surrender a hlavne 40 to zahraňujú..

Tento album mi prírástol k srdcu, svojho času ma intezívne sprevádzal životom a tak mu nemôžem dať inak ako päť hviezd a myslím že je to v poriadku pretože i z hľadiska hudobného ide v podstate o kus dobrej a poctivej muziky..

» ostatní recenze alba U2 - War
» popis a diskografie skupiny U2

---