Sainte Anthony´s Fyre

1. História Sainte Anthony´s Fyre v skratke:

Americké hardrockové trio z Trentonu (New Jersey) si dalo názov podľa udalosti, ktorá sa opisuje v knižke od Johna G. Fullera - The Day of St. Anthony's Fire a ktorá sa odohrala v roku 1951 vo Francúzsku. Obyvatelia dedinky Pont-St-Esprit sa zbláznili. Došlo k tomu tak, že na pšenici sa vyvinula hubová nákaza, ktorá napadla aj žito, ktoré tak bolo tiež kontaminované. Z toho sa vyrábal chlieb, ktorý ľudia konzumovali. Následne začali vidieť veci, ktoré bežný človek nevidí, ako veci spojené so smrťou, príp. stav po smrti, Boha... Tieto predstavy boli hlboko emocionálne, náboženské, niekedy strašidelné, nevysvetliteľné, psychotické. V booklete na inom mieste je tiež ešte informácia, ktorá v súvislosti s pomenovaním skupiny, podľa spomínanej udalosti, uvádza rok 1953. Správny rok je 1951.

Výbušné heavyrockové trio tvorili: Greg "Ohm" Onushko (žeby východoeurópske korene?), Savona "Bob" Sharples a Rich Helmke, ktorého neskôr nahradil Tomm (v booklete je na viacerých miestach tento tvar mena, ale nachádza sa tam aj obyčajné "Tom") Nardi. Tak vznikla finálna zostava tejto americkej rachotiacej skupiny, podieľajúca sa na nahrávaní albumu, ktorý vyšiel v roku 1970, na značke Zonk. Eponymný a jediný album Sainte Anthony´s Fyre teda majú na svedomí:

Greg "Ohm" Onushko (lead guitar, vocals), 21 rokov. Desať rokov pôsobil ako príležitostný (sezónny) muzikant, hral s mnohými kapelami. V minulosti dokonca aj na husle. Vždy individualista, nespokojný s hudbou "včerajška" a stále hľadajúci zvuk "zajtrajška". Jeho hra je tvrdá a rýchla. No a napokon je to fantastický šoumen.

Tom Nardi (bass guitar, vocals), 21 rokov. Ambiciózny, poctivo a pilne pracujúci pre kapelu. Spolu s bubeníkom tvorí výbušnú rytmickú dvojicu, ktorej nestačia zabehnuté štandardy.

Savona "Bob" Sharples (drums, percussion), 21rokov. Priateľský, zábavný, nemá problém dať sa s hocikým do reči. Pri hre tak komunikuje so spoluhráčmi, aby im dával výborný rytmický základ pre dlhé a rozsiahle džemovačky, či improvizácie, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou koncertov Sainte Anthony´s Fyre.


2. Nech žijú koncerty alebo história kapely trochu inak:

Hrmotajúca heavyrocková kapela Sainte Anthony´s Fyre si zanedlho od svojho sformovania získala dobrú povesť a stala sa vyhľadávanou koncertnou atrakciou. Jej vystúpenia boli výbušné, plné energie, nasadenia a rozsiahlych improvizácií, jamov. Gregove sóla boli vždy najdlhšie a pútali najväčšiu pozornosť. Zahanbiť sa nedal ani bubeník, Bob Sharples, ktorého sóla trvali aj dvadsať minúť (!). Túžil zaujať a byť odmenený formou standing ovation. Ako písala vtedajšia tlač, počas ich koncertov sa doslova otriasala zem.

Koncertovali spolu s kapelami: Kool And The Gang, Wishbone Ash, MC 5, Grand Funk Railroad, Rare Earth, Fleetwood Mac, Patti Labelle, James Gang, Edgar Winter Group, Dickie Diamond, Wheel Drive, Brooklyn Bridge a inými. Hrali na mnohých podujatiach, koncertoch, školských akciách pod otvoreným nebom. Divákom poskytovali výdatný koncertný zážitok.

Bob Sharples spomína, že diváci z nich boli nadšení a rovnako tak aj groupies (v oboch prípadoch bolo to nadšenie zrejme na obidvoch stranách - pozn. "autora" profilu). Tiež spomína veľkú neresť tej doby, tak rozšírenú medzi muzikantmi - drogy. Chalani z kapeli zistili, že pomocou nich vedia lepšie improvizovať a sú tvorivejší. Mali silný repertoár a ich vystúpenia boli populárne, preto sa rozhodli ísť do štúdia na nahrávanie.

Tiež nadšená zo živých vystúpení bola aj miestna tal, ktorá písala, že kapele by mal vyjsť prvý album s názvom Lone soul road. Teraz už vieme, že to bola pravda len sčasti. Prvý album vyšiel, ale bol pomenovaný podľa skupiny samotnej - tzv. eponymný album. Lone soul road je meno jednej z piesní na albume.

Ďalej hovorí, že materiálu mali dostatok na dva albumy. Felix Pappalardi sa ponúkol, že im bude produkovať album, no pýtal si veľa peňazí, tak to nahrali a vydali na vlastné náklady (1970), prostredníctvom spoločnosti Zonk.
Tiež spomína, že nahrávacie spoločnosti prejavili záujem o ich produkciu. Atlantic records ich chceli vidieť hrať a pretože sa im páčili, o dva týždne už mali kontrakt vo svojich rukách. Táto spoločnosť chcela, aby kapela nahrala album v ich štúdiu a ponúkla 10 000 dolárov na všetko potrebné. Greg však nechcel mať všetko nariadené, tak to nakoniec celé zrušili.

Neskôr (1971 - 1972) sa kapela dostala do mnohých dlhov, pretože bolo potrebné platiť všetko súvisiace s koncertmi a životom kapely (dodávky, prepravu, techniku, štúdio, nosičov aparatúry...). Bolo to veľmi náročné a malo to smutnú dohru, pretože Greg sa napokon upil k smrti.


3. To boli časy... spomienky bubeníka Boba Sharplesa:

Bubeník tejto proto metalovej bandy, Bob Sharples, bol ovplyvnený svojim otcom - bubeníkom. Vtedy, ako rodina, žili ešte v Anglicku. Potom sa presťahovali do Trentonu (New Jersey). V chlapčenských časoch počúval otcovu hudbu. Páčili sa mu: Thelonious Monk, Chet Baker, Gene Krupa, Charlie Ventura. Tiež počúval mnoho džezu, tradičný džez. Toto všetko ho, už ako dieťa, po hudobnej stránke ovplyvnilo. Počúval aj Beatles a Rolling Stones, no napokon si vybral partu okolo Micka Jaggera, najmä, keď videl Jaggera vystupovať, čo v ňom zanechalo dojem. Ako tínedžer počúval Blues Magoos, The Shadows Of Knight (Gloria), The Real McCoys, Searchers, Moby Grape, Quicksilver Messenger Service, Franka Zappu... bolo toho veľa. Začal hrať v kapele. Vystiedal ich viacero: The Statics, The Orange Invasion, The Tins, D. D. And The Dive Bombers. Ako 15 ročný sa stretol s Tomom Nardim, budúcim basákom a spoluhráčom v Sainte Anthony´s Fyre. Hrali spolu v rámci jedného projektu. Bob spomína, ako chcel Tom celé vystúpenie ukončiť v štýle Who, čiže demolačným spôsobom, čo nakoniec aj urobil a všade navôkol tak bol len dym, hluk a chaos. Potom sa s Nardim nevideli dlhšiu dobu. Greg zas hral v skupine Peters Precious Soul.

Veľký dojem na Boba Sharplesa zanechal Ginger Baker, ktorého videl s hrať s dvoma basovými bubnami, čo ho veľmi zaujalo a rovnako tak aj jeho sóla. Bob dostal svoj druhý basový bubon, keď mal šesťnásť rokov. V mladosti hral klasickú hudbu, jazz, rhytm and blues a dokonca aj polku.

Ďalej spomína, ako hral s kamarátmi dlhé, nekončiace džemovačky. Užívali mnohé omamné látky, alhokohol, no pritom vždy džemovali a hrali. Všetko sa to dialo v jednej rozľahlej budove, ktorá patrila kamarátovej matke. Tu sa stretol s Gregom Ohmom. Greg hral v minulosti dokonca aj na husle. Neskôr sa spoznal s promóterom Jeanom Francisom, cez ktorého sa dostal ku kapele Betsy Jean And The Gems. Spievala tam istá Betsy a okrem nej kapelu tvorila dychová sekcia a aj Hammond organ. Greg bol v kontakte s touto speváčkou a Bob sa mal stať bubeníkom kapely. Keď sa spolu stretli na skúške, bol tam aj basák menom Richy Helmke. Betsy a Jean Francis mali istú predstavu o hudbe, z ktorej ale Bob, Greg a Rich neboli nadšení. Nechceli tam klávesy a ani dychovú sekciu. Keď sa, čakajúc na Betsy, ocitli iba traja v skúšobni, začali džemovať. A tento moment možno považovať za vznik Sainte Anthony´s Fyre, ako to opisuje Bob Sharples. Pravda, názov ešte nebol na svete, ale zostava áno a tiež, čo je veľmi dôležité, aj spoločná predstava o hudbe. Hrali veci od Cream, Hendrixa, Doors... Ich špecifikom boli dlhé improvizované sóla, inštrumentálne vyblbnutie sa, tiež dlhé džemovanie... Na názve skupiny sa nevedeli zhodnúť. Greg bol vtedy veľmi zaujatý knihou The days of sainte Anthonys fire od Fullera. Jeho spoluhráči ten názov nenávideli, ale Greg na tom trval, tak to nakoniec ostalo.

Bob rozpráva aj o úsmevnej príhode, ako vystupovali v klube pre gogo tanečníčky. Spolu s Richom začali hrať komplikované rytmy, na ktoré tanečníčky ani nemohli tancovať. Potom ich odtiaľ vyrazili. A dodáva, že vždy porušovali pravidlá, čo považovali za veľkú zábavu.

Ťažko si hľadali miesto, ktoré by fungovalo ako ich skúšobňa. Keď Bobovi rodičia neboli doma, presunuli všetok nábytok z jednej izby do druhej a v tej prádznej tak mohli skúšať a hrať. Greg priniesol niekoľko nových piesní. Kvôli piesňam sa viackrát pohádali, pretože Greg chcel presadiť stále "to svoje". Jeho najlepší kamarát sa volal Harry Wolski a učil matematiku na strednej škole, no býval "v diere" - v nejakom dome v najhoršej štvrti mesta. Greg tam chcel stále skúšať. Bol tam hluk, chaos, drogy. Raz, na jednej párty, sa Bob "doriadil" a spadol zo schodov. Ako tak ležal na zemi, Greg mu fixou napísal na čelo nápis "fuck". Keď sa ráno zobudil a chcel sa umyť, nešlo to dole. S týmto nápisom na čele potom nastúpil do autobusu, ktorý musel stihnúť. Takto spomína Bob na tie divoké časy, keď boli blázni do muziky, do Cream, do Hendrixa a užívali rôzne psychotiká, alkohol a drogy. Greg im našiel manažéra menom Dickie Diamond, ktorý spolupracoval aj s Patti La Belle And The Blue Belles a tiež s Kool And The Gang. Niekedy vtedy ich opustil Richy Helmke, ktorý odišiel do armády. Nemali tak hráča na basovú gitaru a Bob si hneď spomenul na Toma Nardiho.

Počas nahrávania albumu boli chalani z kapely päť dní a päť nocí nepretržite v štúdiu (tomu sa hovorí výkon!). Eponymný debut a zároveň jediný album kapely vyšiel (áno, presne v tom 1970-tom) na značke Zonk Records Inc. a náklad sa pohyboval v rozmedzí 5000-10000 kusov. K ďalšiemu albumu už nedošlo a protometalové trio Sainte Anthony´s Fyre, tak ostalo jednoalbumovkou, ale akou! Na tie časy spomína Bob, ako na najlepšie. Prvú vec, ktorú urobil po tom, ako získal vodičák, bola cesta na koncert Blue Cheer. Všetci traja ich obdivovali - ich hru a hlučnosť. Taktiež obidvovali Mountain.

Sainte Anthony´s Fyre boli predkapelou rôznym známym skupinám, ako: Grand Funk Railroad, Fleetwood Mac, James Gang, Edgar Winter Group, Patti Labelle, Dickie Diamond. Hrať naživo bolo presne to, čo kapela chcela.
V koncertovaní sa doslova vyžívali.

Po zániku kapely sa Bob so svojou prvou ženou presťahoval do Arkansasu. Bolo to v roku 1973 a začal hrať v miestnych skupinách. Jednou znich bola SASS, ktorá hrala originálnu hudbu a bola predskokanom Nitty Gritty Band. Potom hral v inej kapele, ktorá vystupovala v arkansaskom klube El-Dorado. Tiež hrali v klube menom The Rathskellar Club. Neskôr sa pokúšal nájsť Grega. Keď sa dozvedel, že je v nemocnici, ihneď išiel za ním. Nikto mu však nepovedal, čo by mal očakávať. Greg tam ležal celý žltý, chorý a zničený. Nasledujúci deň zomrel! Upil sa k smrti. Smutné a zároveň zbytočné a strašné...

Po tom všetko hral Tom Nardi v kapele Shock Troop, kde bol bubeník istý George Miller. Bob zas hral v rôznych skupinách v Kansase, Oklahome a Texase. Po siedmych rokoch manželstva sa rozviedol. O žene rozprával v dobrom. Jeho druhá manželka sa volala Tina, no tento vzťah trval iba šesť mesiacov. Nedlho potom sa zoznámil s ďalšou ženou. Nejakou dlhovláskou, s ktorou boli výborní priatelia. Bola z Texasu a stala sa jeho treťou manželkou. Spolu mali syna menom Rory (áno; to, čo vám prišlo na um je správne - meno dostal po fantastickom írskom gitaristovi Rory Gallagherovi). Vtedy hrával v Kansase a so skupinou vystupovali, kde sa dalo... na stredných školách, v kluboch. Bob sa vtedy poriadne opíjal a výsledkom toho ostal sám - žena ho nechala. Kvôli tomu všetkém musel byť vtedy aj hospitalizovaný a dokonca (asi pre istotu, keby skončil tak, ako Greg Onushko) napísal aj závet.

V roku 1980 sa presťahoval naspäť, do New Jersey, kde si našiel svoju štvrtú ženu. Na jeho narodeniny (16. 01.) sa im narodil syn menom Patrick. Bob sa zrejme polepšil, pretože až do roku 1990 vôbec nepil.

V súčasnosti sa stará o manželku, mačku menom Tabby a s plešinou, dlhou bradou a slnečnými okuliarmi vyzerá ako Billy Gibbons.



Album sa dočkal opätovného vydania na značke Rockadrome (2013), čo treba vyzdvihnúť a pochváliť. Z tejto skutočnosti a vôbec z prevedenia a zvuku, bol Savona "Bob" Sharples doslova nadšený. Verím, že nadšení budú tiež viacerí hľadači vykopávok, zberatelia starožitností, milovníci tvrdej hudby a surového zvuku, ale aj tí, ktorí chcú počuť niečo, čo ešte nepočuli alebo to, čo sa len tak nepočuje/nevyskytuje. O takejto muzike možno v dnešných časoch iba snívať.

P. S. V texte sa vyskytujúce javy, ako: užívanie drog, sexuálna voľnosť (groupies), nadmerné požívanie alkoholu a iných omamných látok, či psychotík, uviedol "autor" tohto profilu z dôvodu zachovania autenticity príbehu kapely - jej histórie, formovania a dobových spomienok. Neznamená to, že týmto uvedené javy schvaľuje alebo odporúča.

Jardo 3/2015... (celý článek)