hejkal - @ 15.01.2012 | #

Caronte, druhý album taliansko-anglickej skupiny The Trip, plynulo nadväzuje na debut. Ostala hrubočizná inštrumentácia, nezmizla temná nálada, nechýba klávesová dominancia, takže, ak si kladiete otázku, čo pribudlo, čítajte ďalej.

Drsný gitarový úvod prejde do perfektného hrubozrnného classical rocku, rytmika je priamočiara, klávesy k zožratiu. Inštrumentálka Caronte I je jednoducho skvelá, pripomína to najlepšie z Emersonovej skupiny Nice. Na začiatku skladby Two Brothers zabrzdí auto, niekto niekam ide, niečo otvorí, čosi rozbije a výsledkom je vskutku desivé klávesové intro nasledované mŕtvolnou basovou linkou. Mám rád pomalé nesladké veci, obzvlášť, keď sa točia okolo rázneho hard rockového posadenia. Verím, že už tušíte, že práve to sa v tejto pecke deje. Nemusím hádam pripomínať, že skladba má niečo cez osem minúť, nuž motívov sa prestrieda viacero, od tých hard rockových až po psychedelické, radšej sa vrhnem na tretiu poradovú pesničku s nežným názvom Little Janie. A tá prináša klavírnu, sláčikovú i akustickejšie orientovanú cukrovinku, ktorá svojím umiestením doprostriedka celého dielka pôsobí celkom milo. Aj taliančinou nezasiahnutý jedinec ako ja vydedukuje, o čom asi bude skladba L'Ultima Ora e Ode a J. Hendrix. Desaťminútové bluesovo i classical rockovo presýtené temné pasáže dokazujú, že na Hendrixa sa dá napasovať čokoľvek. Ako napríklad klávesové klasicistické medzihry, odbíjanie vežových hodín a pod. Samozrejme, špinavá gitara je základ. A to aj v úžasných clivých melódiách. Je zaujímavé, že koniec skladby sa nachádza v prvej minúte posledného kúsku albumu Caronte II. Potom nasleduje už len chvíľka motívovania i sólovania na variáciu úvodnej časti titulnej kompozície a šlus.

Skupina na svojom druhom albume vyzrela a ponúka výbornú pochmúrnu classical-hard-psych rockovú jazdu. A mne sa veľmi páči.

hejkal @ 10.07.2013 06:36:58 | #
Ahoj, neviem presne, čo už prípadne máš, ale mimo The Trip odporúčam s ohľadom na odhad tvojich preferencií niečo viac ako 10 tipov, aby si prípadne mohol vyberať, škrtať... :

Biglietto per l’Inferno (1974)
Alphataurus (1973)
Black Spirit (1978)
Garybaldi: Nuda (1972) – vydanie s rozkladacím obalom, stojí za to!
Dalton – Riflessioni: idea d’infinito (1973)
Ibis – Ibis (1975)
Jumbo – DNA (1972)
Nuova Idea – Clowns (1973)
Osanna – L’uomo (1971)
Il Rovescio della Medaglia – Io come io (1972)
Teoremi – I Teoremi (1972)
Semiramis – Dedicato a frazz (1973)
New Trolls – Concerto grosso (1971)
Gli Alluminogeni – Scolopendra (1972)