Zaphirus - @ 07.11.2015 | #

Písať o tom aká je Anneke výborná speváčka je ako nosiť drevo do lesa. Áno i pre mňa bol Mandylion debutom v spoznávaní tejto kapely a bolo to skoro podobne ako písal recenzent podomnou. Akosi už skutočne nebolo čo počúvať tak sa dostala na radu i táto platňa. Už úvodné ťažkotonážne riffy dávali tušiť čosi zaujímavé ale potom prišiel ten hlas.. ten hlas.. ktorý ma pred toľkými rokmi tak paralyzoval.

Táto na tú dobu partia mladých ľudí dokázala natočiť album, aký sa natočí raz za desať rokov. Boeijenove klávesy nie sú vtieravé ale pekne sprevádzajú celým albumom takými nápadmi až z toho miestami skutočne mrazí. Ruttenova a Wiersmova gitara ktorá akoby hrala úsporne no to presvedčivejšie. Skutočne to nie sú žiadne gitarové onanie ale len proste zopár akordov zahraných tak ako sa to nepodarí nikomu inému. Skutočne stačí pár tónov a máte pocit, že všetko bolo povedané. Asi ako Gilmour ktorému stačia dva tóny a vy plačete ako malý chlapec.

Bicie sú nahrané vkusne a sem tam zaujmú zaujímavým prechodom. Vetko je však nesmierne decentné a vyvážené. Neviem kde sa v týchto ľudoch na tú dobu našlo toľko v podstate jednoduchých no zároveň geniálnych nápadov. Rozum stojí keď René Rutten zahrá jednu vyhrávku v Leaves do skladby ktorá vás ubíja ťažkými akordami. A zahrá to tak, že to tam proste pasuje. Alebo keď v Sand and Mercury prehovorí do skladby J.R.R. Tolkien a tým zavŕši krásnu melodickú katarziu.

Rozum sa zastaví mnohokrát ale vždy v tom pozitívnom význame slova. Škoda, že táto kapela svoj vrchol zaznamenala tak relatívne skoro a už sa jej v takej miere nepodarilo nadviazať na to čo bolo týmto albumom započaté. Mandylion je skutočným diamantom metalovej alebo rockovej hudby vôbec. Niečo ako zatmenie slnka, ktorého sa už druhýkrát nemusíte dožiť.. ale nádej predsa zomiera posledná :-)

Snake @ 12.11.2015 11:00:48 | #
Letos vyšel box set The Gathering, obsahující alba z let 1995 - 2000. S výbavičkou se sice Century Media zrovna nepředala a na nějaké booklety můžete rovnou zapomenout, ale je k mání za vynikající cenu. Já tedy neodolal a tak si Mandylion po dlouhých letech znovu vychutnávám. První, co okamžitě bací přes uši je výborný zvuk, na kterém se podílel metalový guru Waldemar Sorychta. A pak už to jede : podmanivé melodie, nádherné harmonie tu a tam obzvláštněné samply, působivá, místy téměř orientální ! atmosféra. Jen si poslechněte titulní instrumentálku, za tu by se nemuseli stydět ani mistři melancholie Dead Can Dance...

Jednoznačný souhlas se Zaphirem, je to jejich nejlepší placka a těch pět si zaslouží. Howg !