Brano - @ 23.03.2012 | #

V prvej časti by som sa rád sústredil na obsah a dejovú líniu tohto diela. Chlapec - polosirota vyrastajúci bez otca, utiahnutý outsider. Matka, nesúca úlohu akéhosi "univerzálneho" rodiča, priam polobohyňa, jediný životný pilier a prístav útechy. Nešťastné a úzkostné detstvo pod večne zamračenou ponurou anglickou oblohou. Autoritárske prostredie anglických škôl, teror a výsmech učiteľov zanechávajú jazvy na duši. Ako mladý muž plný vášne a nadržanosti stroskotáva vo svojích vzťahoch a postupne odhaľuje vo svojom vnútri skrytú šelmu, ktorá ho nakoniec plne ovládne a hlavný hrdina sa nezadržateľne mení na fašistického diktátora, na bezcitné monštrum. Ako nevojak, z rozprávania môjho otca viem, že častokrát sa na vojne stali z utláčaných "bažantov", po preklopení situácie, najväčší trýznitelia. Čo nechceš, aby sa dialo tebe, nerob ani ty inému! Človek je schopný veľkej lásky a obety, ale tá šelma, ktorá v ňom zároveň drieme, keď dostane priestor, tak sa dejú hrozné veci. Je človek iba socializovaná šelma? A práve tu vidím veľký význam a potrebu každodennej sebareflexie a spytovania si svedomia, pretože človek, ktorý nie je tohoto schopný sa postupne mení na obludu.

Po stránke hudobnej skutočne nie je čo vytknúť. Ani Another Brick on the Wall nie je nejakým plytkým popevkom, ale spontánnym vyjadrením detskej revolty. Ako prejavia deti odpor k niečomu... snáď opernou áriou? Potom by to znelo hodnovernejšie? Alebo nadržanosť v Young Lust.. "I need a dirty woman"... Medzi nami chlapmi... o čom sme snívali keď sme mali okolo dvadsať? No samozrejme o poriadnej každodennej trtkačke s blondýnkami, brunetkami, asiatkami, černoškami... Už ste zabudli? Ja teda nie!
Hudobným vrcholom Steny je pre mňa Comfortably Numb. To je niečo geniálne a to gitarové sólo robí doslova zárezy priamo do srdca. Výtrisk emócií, neopakovateľný a zároveň ťažko zvládnuteľný. Potom sa už v diele orientujem ťažšie až sa v závere úplne strácam. Pekelne pochodujúce kladivá, chaotické industriálne zvuky, výkriky a revolučné vrenie až po konečný výbuch a zánik.

Čo povedať záverom? Unikátne dielo, unikátne spracovanie, unikátne texty a myšlienky.... unikátne VŠETKO!

Petr Gratias @ 23.03.2012 15:54:23 | #
Zdravím Brano.....
třebaže nesdílím identicky stejný názor na The Wall jako Ty, musím Ti vyseknout poklonu. Je to moc hezky napsané zamyšlení na dané téma. Cítím z něho úctu a respekt k tomuto projektu.
Jsi nezatížen minulostí jako já a souvislostmi, které tvoří pozadí tohoto projektu a tak se ti píše volněji a svobodněji....
Mnohdy se nedá ten generační rozdíl zastřit jenom tím, že jsme všichni rockeři, což se zde v mém případě projevilo.
V každém případě piš dál a piš i mimo Progboard. Myslím, že umíš zhmotnit svoje myšlenky do vystižného tvaru, který je čtivý a může být podmanivý a to je dobré znamení. Let´s go!
S tímhle už Pink Floyd nemají nic společného.