alienshore - @ 22.07.2013 | #

Po prelomovom albume Sound Awake prichádza kapela Karnivool s dielom Asymmetry. Tentoraz však zašli do odlišných pocitových zákutí a výrazových foriem. Dalo by sa povedať, že je to v kontexte tvorby Karnivool aj akýsi experiment, zachovávajú si tu však svoj typický zvuk. Samotná obálka reflektuje nesymetrické hudobné pochody a nálady. Tvrdšia a temnejšia atmosféra v prepracovaných aranžmánoch je pre túto kapelu netypická a album Asymmetry je svojským odbočením a zároveň vymanením sa zo zabehaných mantinelov. V tomto smere je vidieť, že Karnivool sa nebojí zložiť kontroverzný, no pritom mimoriadne kvalitný počin. Je to aj potvrdenie ich talentu a túžby robiť hudbu, ktorá dokáže posúvať vpred ich skladateľské schopnosti. Zostava sa od predošlého albumu nezmenila a tak tu máme stále päticu skvelých muzikantov na čele s charizmatickým spevákom Ianom Kennym. Alternatívny prog-rock v podaní Karnivool má tentoraz ešte silnejší progresívny charakter.

Po tichej ouvertúre Aum prichádza zvuková smršť Nachash s kľudnými a drsnými gitarovými pasážami. Skladba sama o sebe signalizuje zmenu hudobného smerovania a obsahuje aj viacero elektronických prvkov. Tvrdá a pomerne aj rýchla A.M. War má zaujímavý melodický kontrast. We Are je typický karnivoolovský song s premakanými rytmickými plochami a kvalitným vokálnym prevedením. Nakladačka The Refusal má naozaj neveselú atmosféru a prispievajú k tomu aj drsné spevy, gitary sú však obratné a veľmi nápadité. Dlhší kúsok Aeon má nádhernú melanchóliu, ktorú dokáže Ian Kenny podať naozaj vierohodne. Ďalšiu predohru Asymmetry nahradí opäť pokojnejší útvar Eidolon s krásnymi melódiami. Do podobných oddychovejších sfér zachádza aj príjemne emocionálna Sky Machine. Bubenícke intro Amusia sa preklopí do tvrdšej a skackavej The Last Few. Uspávanka Float patrí hlavne spevákovi a ďalšia lahodná pomalá vec Alpha Omega je vo svojej druhej polovici pritvrdená gitarovými vyhrávkami. Posledná Om je už len klavírnym prelúdiom.

Album Asymmetry je pomerne prekvapivým dielom od tejto austrálskej kapely. No zároveň aj veľmi príjemným, lebo napriek temnejším a zádumčivým plochám je to stále hlboko pocitová hudba. Neobsahuje napr. klasické gitarové sóla, ale pracuje sa tu hlavne s vyhrávkami a riffmi. Bubeníka Stevea Judda je radosť počúvať a zároveň ho aj vidieť hrať naživo a to isté platí aj o groove base Jona Stockmana. Karnivool je vskutku kreatívna kapela, ktorá dokáže tvoriť veľmi hodnotné albumy a Asymmetry je pre mňa ďalší klenot v ich diskografii.

Mohyla @ 24.07.2013 15:20:04 | #
Mayak, Ty si strašný chlap! :-) Kde si čítal, že recenzie sa majú robiť len z originálov! Nič také tam nie je! Ja som písal o sebe, že si nedovolím písať recenziu na niečo, čo nevlastním a nemám to trochu prežuté. Čo robí druhý, to je jeho vec, ja som na rozdiel od Teba nikomu nič nepredpisoval. Čo robím ja, to je zase moja vec, Ty to neplatíš, tak 5a je po tom vlastne houby. Za ďalšie by som bol zvedavý ako by na Tvoj postoj ku konzumu hudby/nekupovanie originálov, prípadne minimálne/ reagovali autori tých perál, ktoré nekúpiš a tým pádom ich nepodporuješ! Ku cti Ti slúži, ako som si všimol ich podpora návštevou koncertov. Včera si sa priznal, že máš už takú povahu. Nemohol by si si príspevok najprv napísať na nečisto a potom ho prerobiť tak, aby ľudí nenasieral :-)? Nič v zlom, zdraví Ťa Mohyla!